`'Koronalne diery`' z pozorovani emisnej korony

J. Sykora, Astronomicky ustav SAV, Tatranska Lomnica, sykora @ta3.sk

Abstrakt
Fyzikalne najvhodnejsie podmienky pre emisiu ziarenia v ciare FeXIV530.3nm su najma v tych miestach korony Slnka, kde atmosfericka plazma dosahuje vysoke teploty a hustoty. Naopak, oblasti s nizkou svietivostou zelenej emisnej korony (v dalsom, skratene ONSZEK) su charakteristicke nizkymi teplotami a malymi hustotami koronalnej plazmy. Nizke hodnoty dvoch uvedenych fyzikalnych parametrov su vsak zaroven najtypickejsimi vlastnostami fenomenu znameho pod menom `'koronalne diery`' (KD). Pritom, KD boli uz kratko po ich objave druzicou SKYLAB (1973-74) identifikovane ako vyznamny zdroj slnecneho vetra a geofyzikalnych poruch. Teraz mame k dispozicii vlastnu databazu patrolnych merani intenzity zelenej emisnej korony (kazdodenne meranie intenzity emisnej ciary 530.3nm, prevadzane v s krokom 5° heliografickej sirky, dookola celeho Slnka) a pripravujeme prislusne synopticke mapy za obdobie 1943-1997. To v skutocnosti, umozni studovat casove a priestorove zakonitosti vyvoja a rozlozenia ONSZEK (alias KD) na povrchu Slnka za viac ako pat poslednych 11-rocnych slnecnych cyklov, teda 30 rokov pred samotnym objavom KD. Uvodny vyskum ukazal zretelny suvis ONSZEK s rozhodujucimi parametrami vysokorychlostnych prudov slnecneho vetra a s geoaktivitou (Kp a aa indexami).



2000-09-06