Abstrakt
Fyzikalne najvhodnejsie podmienky pre emisiu ziarenia v ciare FeXIV530.3nm
su najma v tych miestach korony Slnka, kde atmosfericka plazma dosahuje
vysoke teploty a hustoty. Naopak, oblasti s nizkou svietivostou zelenej
emisnej korony (v dalsom, skratene ONSZEK) su charakteristicke nizkymi
teplotami a malymi hustotami koronalnej plazmy. Nizke hodnoty dvoch uvedenych
fyzikalnych parametrov su vsak zaroven najtypickejsimi vlastnostami fenomenu
znameho pod menom `'koronalne diery`' (KD). Pritom, KD boli uz kratko po
ich objave druzicou SKYLAB (1973-74) identifikovane ako vyznamny
zdroj slnecneho vetra a geofyzikalnych poruch. Teraz mame k dispozicii
vlastnu databazu patrolnych merani intenzity zelenej emisnej korony (kazdodenne
meranie intenzity emisnej ciary 530.3nm, prevadzane v s krokom 5° heliografickej
sirky, dookola celeho Slnka) a pripravujeme prislusne synopticke mapy za
obdobie 1943-1997. To v skutocnosti, umozni studovat casove a priestorove
zakonitosti vyvoja a rozlozenia ONSZEK (alias KD) na povrchu Slnka za viac
ako pat poslednych 11-rocnych slnecnych cyklov, teda 30 rokov pred samotnym
objavom KD. Uvodny vyskum ukazal zretelny suvis ONSZEK s rozhodujucimi
parametrami vysokorychlostnych prudov slnecneho vetra a s geoaktivitou
(Kp a aa indexami).