INTENZITA MAGNETICKEHO POLA A KORONALNE DIERY

Nedavno sme vyvinuli software umoznujuci pocitat priemernu intenzitu magnetickeho pola v korone dookola slnecneho disku a v zavislosti na vzdialenosti od stredu disku (Sykora a kol., 2000). Tieto vypocty su zalozene na rozlozeni celkoveho vektora m. p. meraneho vo fotosfere. Nasli sme, ze intenzita m. p. je asi dvojnasobne vyssia na poloch globalneho dipolu (charakterizovanych pritomnostou otvorenych silociar m. p.) v porovnani s rovnikom, kde dominuju uzatvorene polia a, ze v pripade jednoduchej dipolovej konfiguracie pola izogaussy a izofoty vytvaraju dva systemy vzajomne ortogonalnych kriviek.

Popisany obraz zvysenej intenzity m. p. a vytiahnutia systemu izogauss nad slnecnymi magnetickymi polmi (kde dominuje otvorena konfiguracia silociar m. p.) sa potvrdil aj v pripade lokalnejsieho, avsak morfologicky pribuzneho, fenomenu KD. Menovite to plati aj pre KD nachadzajuce sa mimo magnetickych polov. Demonstrujeme to na Obrazku 4, kde su intenzita magnetickeho pola a poloha koronalnych dier porovnane pre konkretny pripad `'blizko- maximoveho`' zatmenia Slnka 11. aug. 1999. Na Obrazku 4 su koronalne diery vizualizovane ako zhluky malych prazdnych kruzkov. V skutocnosti su to miesta, kde su otvorene magneticke silociary ukotvene do fotosfery. `'Vypukliny`' v systeme izogauss (t.j. oblasti zvysenej intenzity m. p.) velmi dobre suhlasia s polohou KD, nachadzajucimi sa nedaleko od slnecneho okraja. (KD blizko juzneho polu sa nemoze rejavit ako `'vypuklina`' v systeme izogauss, lebo m. p. v sirkach nad 70° nie je meratelne). Podobny dobry suhlas medzi vypuklinami v systeme izogauss a polohou KD sme si overili aj v pripadoch inych nami pozorovanych zatmeni. S ohladom na v sucasnosti uz rutinny sposob vypoctu polohy KD z pozorovani m. p. vo fotosfere, planujeme urobit urcitu porovnavaciu analyzu lokalnej koincidencie ONSZEK a KD za podstatne dlhsie obdobie pomocou synoptickych map oboch fenomenov.

Obrazok 4. Synopticka mapa m. p. na zdrojovej ploche (hore). Plna hruba ciara znazornuje neutralnu ciaru m. p. (pole je kvadrupolove a magneticky rovnik ma zlozitejsi tvar). Dve zvisle ciarkovane ciary predstavuju priblizne okraj slnecneho disku v den zatmenia (11. augusta 1999). Magneticka mapa len pre den zatmenia je vlavo dolu. Poloha KD je na oboch mapach dana zhlukmi malych otvorenych kruzkov. Vpravo dole je subor "izogauss" pocitany pre den zatmenia.

Dalsia strana: PODAKOVANIE   Predchadzajuca strana: AKO DALEJ V ST`UDIU ...
Prva strana: `'Koronalne diery`' z pozorovani ...