Obrazok 2. Priebeh casovo-sirokovej svietivosti zelenej emisnej
korony. Jednotlive krivky su pre kazdych 5 stupnov heliografickej sirky
severnej a juznej pologule a od rovnika k polom (vsetko zhora dole).
Pretoze sa v pripade merania intenzity zelenej korony jedna o pozorovanie nad slnecnym okrajom, je hlavnym `'zahmlievacim`' faktorom realnej hodnoty intenzity integracia ziarenia pozdlz zorneho luca. V pripade limboveho pozorovania zelenej korony sa jedna o integraciu signalu z intervalu heliografickej dlzky, odpovedajucemu 2-3 dnom rotacie Slnka. Samozrejme, v pripade minimalnej slnecnej cinnosti je `'zahmlievanie`' ine ako je to v maxime cyklu, kedy je slnecny povrch doslova posiaty aktivnymi oblastami. Ukazka `'surovej`' synoptickej mapy zelenej korony z obdobia blizko minima slnecneho cyklu je na Obrazku 3. Vytienovanim su zvyraznene dve velke polarne ONSZEK pod izofotou 11 a niekolko malych nizkokosirkovych oblasti pod izofotou 22.
Obrazok 3. Ukazka synoptickej mapy zelenej korony zo zaciatku
roku 1943. ONSZEK (alias KD) su vysrafovane.