Geograficka dlzka | 17° 47' E |
Geograficka sirka | 46° 55' N |
Nadmorska vyska miesta | 140 m |
2. kontakt (pozorovany) | 10h 48m 39s UT |
3. kontakt (pozorovany) | 10h 51m 00s UT |
Trvanie totality | 2m 21s |
Magnituda zatmenia | 1.0285 |
Slnecna korona zakryta | az do 27" |
Mesiacom v strede totality | |
Zenitova vzdialenost Slnka | 32° |
Sirka pasma totality | 111 km |
Vzdialenost miesta od | 5.5 km na juh |
centralnej ciary zatmenia | |
Poloha slnecnej rotacnej osi | P = + 14.6° |
Obrazok 1. Geometria zatmenia Slnka 11. 8. 1999
"C. | Expozicia | Trvanie | Casovy interval | Poloha osi |
U.T. | expozicie | po 2. kontakte | polaroidu | |
1 | 10h 48m 47s | 1/30sec | 8sec | P1 |
2 | 10 49 01 | 1/30 | 22 | P2 |
3 | 10 49 12 | 1/30 | 33 | P3 |
4 | 10 49 23 | 1/2 | 44 | P3 |
5 | 10 49 33 | 1/2 | 54 | P2 |
6 | 10 49 45 | 1/2 | 62 | P1 |
7 | 10 50 04 | 1/2 | 81 | WL |
8 | 10 50 17 | 1/4 | 94 | WL |
9 | 10 50 25 | 1/30 | 102 | WL |
Pre kompletnu a presnu fotometriu koronalnych snimok bolo potrebne nasnimat aj fotometricku skalu (svetlo zo stredu slnecneho disku) na ten isty zvitok filmu ako bola fotografovana korona (urobili sme dve snimky skaly expoziciami 1/250 a 1/500 sekundy). Samozrejme, dolezite je, aby korona a skala(-y) boli sucasne vyvolane v tom istom tanku. Vacsinou je tiez velmi uzitocne ziskat aj tzv. `'flat field`' snimok oblohy kratko pred, alebo po zatmeni. Pomocou neho je mozne odstranit pripadnu vignetaciu dalekohladu z merani. Takto sme naplno vyuzili vsetkych 12 snimok predmetneho zvitku filmu.
Pri snimkach polarizovanej korony sa polarizator postupne otacal s krokom 60°. Vsetky obrazky su teraz digitalizovane. Urcujeme stupen a smer polarizacie v jednotlivych pixeloch korony (rozmer pixela je 50x50 mikronov) a kvantifikujeme tieto dva parametre pre jednotlive fyzikalne odlisne koronalne struktury (stupen a smer polarizacie su vyrazne ovplyvnovane odlisnym charakterom magnetickeho pola v roznych koronalnych utvaroch, akymi su koronalne strimery, koronalne diery, kondenzacie, a pod.). Vedlajsim produktom polarizacnych merani je pomerne lahke urcenie relativnej jasnosti korony v individualnych bodoch koronalnych struktur. Tri obrazky korony ziskane bez polarizatora nam posluzili na relativnu fotometriu korony z 11. augusta 1999 a vypocet splostenia slnecnej korony.
Vedecka hodnota uvedeneho programu je podciarknuta skutocnostou, ze europska Joint Organization for Solar Observatories (JOSO) organizovala projekt TECONet 99 (Trans-European Coronal Observing Network, koordinator F. Clette, Belgicko) na pozorovanie polarizacie v spektralnom kontinuu korony z roznych lokalit pasma uplneho zatmenia. P. Bendik z Astronomickeho ustavu SAV uspesne realizoval observacnu cast programu vo Fülöpjakab (nedaleko Segedina). Material bol odoslany koordinatorovi projektu a je predmetom suhrnnej analyzy Projektu.