UVOD

V zborniku referatov z predchadzajuceho 14. celostatneho slnecneho seminara sme pomerne podrobne opisali okolnosti vzniku a priebehu nevsedneho prirodneho ukazu, akym je uplne zatmenie Slnka (Sýkora a kol., 1999b). Zaroven sme poukazali na skutocnosti, pre ktore su pozorovania slnecnych zatmeni stale cenene ako neopakovatelny zdroj originalnych vedeckych poznatkov. V uvedenej praci bol popisany ako experiment, tak aj vedecky ciel nasho pozorovania uplneho zatmenia Slnka dna 26. februara 1998. Podrobne bola odovodnena zavaznost merania polarizacie svetla slnecnej korony a bola opisana aj metoda jej urcenia. V inom clanku uvedeneho zbornika (Sýkora a kol., 1999c) sme sa zaoberali vyvojom globalneho tvaru slnecnej korony na faze slnecneho cyklu, t.j. na evolucii globalneho magnetickeho pola korony.

Experiment a vedecky ciel nasho pozorovania zatmenia Slnka 11. augusta 1999 (Tihany, Madarsko) priamo nadvazoval na vyssie uvedene prace (a dalsie tam citovane prace). Pokracujeme totiz v komplexnej strukturalnej, fotometrickej polarimetrickej a magnetickej analyze 10-tich uplnych zatmeni Slnka, na pozorovani ktorych sme sa v priebehu rokov 1973-1999 podielali, pricom poslednych 6 zatmeni bolo pozorovanych v priebehu posledneho desatrocia (1991-1999). Nahromadili sme (uz aj statisticky) dostatocne bohaty pozorovaci material, ktoreho spracovanie umoznuje formulovat relevantne zavery.

Dalsia strana:  ZATMENIE SLNKA 11. AUGUSTA    Predchadzajuca strana:  Zatmenie Slnka 11. augusta 1999
Prva strana:  Zatmenie Slnka 11. augusta 1999