UVOD
V zborniku referatov z predchadzajuceho 14. celostatneho slnecneho seminara
sme pomerne podrobne opisali okolnosti vzniku a priebehu nevsedneho prirodneho
ukazu, akym je uplne zatmenie Slnka (Sıkora a kol., 1999b). Zaroven sme
poukazali na skutocnosti, pre ktore su pozorovania slnecnych zatmeni stale
cenene ako neopakovatelny zdroj originalnych vedeckych poznatkov. V uvedenej
praci bol popisany ako experiment, tak aj vedecky ciel nasho pozorovania
uplneho zatmenia Slnka dna 26. februara 1998. Podrobne bola odovodnena
zavaznost merania polarizacie svetla slnecnej korony a bola opisana aj
metoda jej urcenia. V inom clanku uvedeneho zbornika (Sıkora a kol., 1999c)
sme sa zaoberali vyvojom globalneho tvaru slnecnej korony na faze slnecneho
cyklu, t.j. na evolucii globalneho magnetickeho pola korony.
Experiment a vedecky ciel nasho pozorovania zatmenia Slnka 11. augusta
1999 (Tihany, Madarsko) priamo nadvazoval na vyssie uvedene prace (a dalsie
tam citovane prace). Pokracujeme totiz v komplexnej strukturalnej, fotometrickej
polarimetrickej a magnetickej analyze 10-tich uplnych zatmeni Slnka, na
pozorovani ktorych sme sa v priebehu rokov 1973-1999 podielali, pricom
poslednych 6 zatmeni bolo pozorovanych v priebehu posledneho desatrocia
(1991-1999). Nahromadili sme (uz aj statisticky) dostatocne bohaty pozorovaci
material, ktoreho spracovanie umoznuje formulovat relevantne zavery.
Dalsia strana: ZATMENIE
SLNKA 11. AUGUSTA Predchadzajuca strana:
Zatmenie Slnka 11. augusta
1999
Prva strana: Zatmenie
Slnka 11. augusta 1999
2000-09-06