Obrazok 2. Poloha nasich zatmeni Slnka na krivke relativneho
cisla slnecnych skvrn (hore) a detail polohy zatmenia 11. 8. 1999 (dole)
Obrazok 2. Poloha nasich zatmeni Slnka na krivke relativneho
cisla slnecnych skvrn (hore) a detail polohy zatmenia 11. 8. 1999 (dole)
| C. | Datum | Miesto | R-cislo | Faza cyklu |
| 1 | 1973 (30. jun) | El Meki, Rep. of Niger | 40 | -0.41 |
| 2 | 1980 (16. feb.) | Jawalagera, India | 155 | -0.95 |
| 3 | 1981 (31. jul) | Tarma (Bratsk), USSR | 144 | -0.76 |
| 4 | 1983 (11. jun) | Cepu, Indonesia | 91 | -0.39 |
| 5 | 1991 (11. jul) | La Paz, Mexico | 174 | -0.75 |
| 6 | 1994 (3. nov.) | Criciuma, Brazil | 18 | -0.33 |
| 7 | 1995 (24. okt.) | Nakhon Sawan, Thailand | 21 | -0.16 |
| 8 | 1997 (9. marec) | Pervomajskij, Russia | 9 | +0.14 |
| 9 | 1998 (26. feb.) | Gros Cap, Guadeloupe | 40 | +0.41 |
| 10 | 1999 (11. aug.) | Tihany, Hungary | 94 | +0.82 |
Najdolezitejsie zavery mozno formulovat nasledovne:
(a) Zatmenie nastalo v pred-maximalnej faze 23. cyklu slnecnej aktivity,
kedy priemerne mesacne relativne cislo slnecnych skvrn dosiahlo hodnotu
94.
(b) Zda sa, ze 23. cyklus slnecnej aktivity je, dost neocakavane, nizsi
ako bol predchadzajuci 22. cyklus. Podla pravidla Gnevyseva-Ohla (Gnevyshev
a Ohl, 1948; Sıkora a Storini, 1997) by to malo byt naopak.
(c) V den zatmenia relativne cislo R bolo vynimocne nizke (len
52), hoci v sirsom obdobi pred zatmenim i po zatmeni dosahovalo podstatne
vyssie hodnoty (az do 150). Za zmienku stoji, ze 7 dni pred zatmenim bola
hodnota R dva a pol nasobna (127) v porovnani s dnom zatmenia, zato
sedem dni po zatmeni tato hodnota bola iba 38. Z uvedeneho jednoznacne
vyplyva, ze 11. augusta musel byt zapadny okraj Slnka v priemere podstatne
`'aktivnejsi`' nez bol jeho vychodny okraj. (K tejto skutocnosti sa este
vratime pri komentovani jasnosti korony).