(2) |
Z tychto grafov je viediet, ze nehomogenita silno ovplyvnuje priebeh
ekvivalentnej sirky
emisnej spektralnej ciary s vyskou. Pre vsetky spektralne
ciary sa vplyv nehomogenity prejavuje do vysky
0,1,
co je prave vyska mojich dvoch modelov
nehomogenity
(pripady b) a c) ). Pritomnost nehomogenity sposobila
zvacsenie ekvivalentnych sirok
spektralnych ciar oproti pripadu bez nehomogenity.
Jedine pri spektralnej ciare Fe X 637,4 nm sposobila nehomogenita
zmensenie ekvivalentnej sirky
oproti pripadu bez nehomogenity;
je to sposobene tym, ze pri vyssich
teplotach su iony s nizsim stupnom ionizacie malo
abundantne a horna hladina prechodu
vyzarujuceho tuto spektralnu ciaru je slabo obsadena pri
elektronovych hustotach, ake boli v oblastiach A, B v modeloch
nehomogenit.
Ak zorny luc neprechadza nehomogenitou, klesaju ekvivalentne sirky spektralnych ciar s vyskou exponencialne (obrazok 4 , zavislosti oznacene pismenom a, teda pripad a) ) V pripade pritomnosti nehomogenity (obrazok 4 , zavislosti oznacene pismenami b a c) ekvivalentne sirky spektralnych ciar Fe IX 435,9 nm, Fe XI 398,7 nm a Fe XIV 530,3 nm najprv stupaju mierne, potom strmo a vo vyske 0,07 az 0,08 dosahuju maximum, ktoreho hodnota je niekolkonasobne vyssia nez ekvivalentna sirka v pripade bez nehomogenity. Potom nasleduje prudky pokles na hodnoty pripadu bez nehomogenity vo vyske 0,09 az 0,1 a nad tymito vyskami uz zorny luc neprechadza nehomogenitou, teda intenzita spektralnej ciary nadobuda rovnake hodnoty ako v pripade bez nehomogenity.
Ekvivalentna sirka ciary Fe XV 705,86 nm v pripade vyskytu nehomogenity (obrazok 4 , zavislosti oznacene b a c) najprv mierne, neskor strmo klesa z hodnoty, ktora je v pripade b) 80 krat vacsia a v pripade c) 40 krat vacsia nez ekvivalentna sirka v pripade bez nehomogenity. Vo vyske okolo 0,1 dosahuje hodnotu pripadu bez nehomogenity a dalej nadobuda rovnake hodnoty ako v pripade bez nehomogenity.
Vyskyt nehomogenity v pozorovanom mieste slnecnej korony neovplyvni len priebeh intenzity, ale aj urcenie abundancie z tohoto priebehu. Skusal som ulohu obratit (ak mi to priebeh intenzity a matematicky aparat dovolili), teda z priebehu intenzity pripadu s nehomogenitou urcit abundanciu zeleza bez zaratania pritomnosti nehomogenity (teda ako keby tam ziadna nebola) pouzitim tych istych dat excitacnej a ionizacnej rovnovahy (Dere et al., 1999, resp. Dzifcakova, 1998) ako pri pocitani intenzity. Napriklad, z priebehu intenzity spektralnej ciary Fe X 637,4 nm pre pripad b) som zanedbanim pritomnosti nehomogenity dostal 7 krat mensiu abundanciu nez hodnota 4,5 . 10-5(Fludra a Schmelz, 1999), z ktorej som pri vypocte priebehu intenzity vychadzal. Z priebehu intenzity spektralnej ciary Fe XI 398,7 nm zanedbanim pritomnosti nehomogemnity som dostal hodnotu abundancie 7 krat vacsiu a pre ciaru Fe XV 530,3 nm dokonca az 86 krat vacsiu nez hodnota, z ktorej som vychadzal.