TEORETICKE INTENZITY VYBRANYCH EMISNYCH SPEKTRALNYCH CIAR

V grafoch na obrazku 4 , su zavislosti ekvivalentnych sirok emisnych spektralnych ciar vymenovanych v predoslej kapitole na vyske nad slnecnym povrchom h. Pre kazdu spektralnu ciaru su v grafe 3 krivky. Krivka oznacena pismenom a vyjadruje zavislost intenzity pre pripad a) bez nehomogenity. Krivky oznacene pismenami b resp. c vyjadruju zavislost ekvivalentnej sirky pre pripady b) resp. c), teda pre pritomnost nehomogenity. Namiesto intenzit spektralnych ciar uvadzam ich ekvivalentne sirky vzhladom na stred slnecneho disku. Ekvivalentna sirka vzhladom na stred slnecneho disku je definovana ako

$${\rm w_{o}}=\frac{\rm I}{i_{\odot}}$$ (2)

kde I je intenzita spektralnej ciary a $i_{\odot}$ je spektralna intenzita kontinua stredu slnecneho disku vo vlnovej dlzke spektralnej ciary. Hodnoty spektralnych intenzit centra slnecneho disku som zobral z tabuliek Neckela a Labsa (1984, 1985). Ekvivalentnu sirku som vyjadril v zauzivanych koronalnych jednotkach (c.u. - coronal unit), pricom 1 c.u je 10^-16 m.

  

OBRAZOK 4: Zavislosti ekvivalentnych sirok emisnych spektralnych ciar ( ${\rm w_{o}}$, pripadne ${\rm \log w_{o}}$) na vyske nad slnecnym povrchom h pre pripad bez nehomogenity (krivka a) aj pre pripady s nehomogenitou (krivky b a c)

Z tychto grafov je viediet, ze nehomogenita silno ovplyvnuje priebeh ekvivalentnej sirky emisnej spektralnej ciary s vyskou. Pre vsetky spektralne ciary sa vplyv nehomogenity prejavuje do vysky 0,1, co je prave vyska mojich dvoch modelov nehomogenity (pripady b) a c) ). Pritomnost nehomogenity sposobila zvacsenie ekvivalentnych sirok spektralnych ciar oproti pripadu bez nehomogenity. Jedine pri spektralnej ciare Fe X 637,4 nm sposobila nehomogenita zmensenie ekvivalentnej sirky oproti pripadu bez nehomogenity; je to sposobene tym, ze pri vyssich teplotach su iony s nizsim stupnom ionizacie malo abundantne a horna hladina prechodu
$\ ^{2} P^{3/2}$ - $\ ^{2} P^{1/2}$ vyzarujuceho tuto spektralnu ciaru je slabo obsadena pri elektronovych hustotach, ake boli v oblastiach A, B v modeloch nehomogenit.

Ak zorny luc neprechadza nehomogenitou, klesaju ekvivalentne sirky spektralnych ciar s vyskou exponencialne (obrazok 4 , zavislosti oznacene pismenom a, teda pripad a) ) V pripade pritomnosti nehomogenity (obrazok 4 , zavislosti oznacene pismenami b a c) ekvivalentne sirky spektralnych ciar Fe IX 435,9 nm, Fe XI 398,7 nm a Fe XIV 530,3 nm najprv stupaju mierne, potom strmo a vo vyske 0,07 az 0,08$R_{\odot}$ dosahuju maximum, ktoreho hodnota je niekolkonasobne vyssia nez ekvivalentna sirka v pripade bez nehomogenity. Potom nasleduje prudky pokles na hodnoty pripadu bez nehomogenity vo vyske 0,09$R_{\odot}$ az 0,1$R_{\odot}$ a nad tymito vyskami uz zorny luc neprechadza nehomogenitou, teda intenzita spektralnej ciary nadobuda rovnake hodnoty ako v pripade bez nehomogenity.

Ekvivalentna sirka ciary Fe XV 705,86 nm v pripade vyskytu nehomogenity (obrazok 4 , zavislosti oznacene b a c) najprv mierne, neskor strmo klesa z hodnoty, ktora je v pripade b) 80 krat vacsia a v pripade c) 40 krat vacsia nez ekvivalentna sirka v pripade bez nehomogenity. Vo vyske okolo 0,1$R_{\odot}$ dosahuje hodnotu pripadu bez nehomogenity a dalej nadobuda rovnake hodnoty ako v pripade bez nehomogenity.

Vyskyt nehomogenity v pozorovanom mieste slnecnej korony neovplyvni len priebeh intenzity, ale aj urcenie abundancie z tohoto priebehu. Skusal som ulohu obratit (ak mi to priebeh intenzity a matematicky aparat dovolili), teda z priebehu intenzity pripadu s nehomogenitou urcit abundanciu zeleza bez zaratania pritomnosti nehomogenity (teda ako keby tam ziadna nebola) pouzitim tych istych dat excitacnej a ionizacnej rovnovahy (Dere et al., 1999, resp. Dzifcakova, 1998) ako pri pocitani intenzity. Napriklad, z priebehu intenzity spektralnej ciary Fe X 637,4 nm pre pripad b) som zanedbanim pritomnosti nehomogenity dostal 7 krat mensiu abundanciu nez hodnota 4,5 . 10^-5(Fludra a Schmelz, 1999), z ktorej som pri vypocte priebehu intenzity vychadzal. Z priebehu intenzity spektralnej ciary Fe XI 398,7 nm zanedbanim pritomnosti nehomogemnity som dostal hodnotu abundancie 7 krat vacsiu a pre ciaru Fe XV 530,3 nm dokonca az 86 krat vacsiu nez hodnota, z ktorej som vychadzal.

<-PREVIOUS | [INDEX] | NEXT->