VYSLEDKY A DISKUSIA

Mapy 2-rozmerneho vlnkoveho vykonoveho spektra KI boli vypocitane pre casovu skalu 16-2048 dni (obr.3) ako i pre skalu 18-38 dni (obr.4). Na obr.3 je znazorneny priebeh vykonoveho spektra pre cele skumane obdobie a na obr.4 pre jednotlive cykly slnecnej aktivity (c.18-22 a nastup 23.cyklu). Zobrazene su len amplitudy nad urovnou, reprezentujucou hladinu nahodneho sumu radu dat KI, urcenou z globalneho vykonoveho spektra VT. Vysrafovane oblasti na okrajoch v tychto obrazkoch oznacuju oblasti, kde su zistene hodnoty amplitud VVS potlacene vplyvom pouzitej metody vypoctu VT.

**Figure:** Vlnkove vykonove spektrum dennych hodnot KI za obdobie 1947-1998 pre periody 16-2048 dni. Tucne spojite ciary ohranicuju oblasti s 95 $\%$ mierou spolahlivosti spektra. Vysrafovane oblasti na okrajoch oznacuju miesta, kde su zistene amplitudy potlacene vplyvom pouzitej metody. Vertikalne prerusovane a bodkovane ciary oznacuju maxima, resp. minima, slnecnej aktivity podla Wolfovho cisla skvrn.
$\begin{figure} \begin{center} \leavevmode \vspace{-0.3cm} \centerline{\eps... ...i_47_98_16_2048_1_bw.eps,width=10.5cm,height=16.0cm}} \end{center}\end{figure*}$

**Figure:** Vlnkove vykonove spektrum dennych hodnot KI pre jednotlive cykly slnecnej aktivity (c. 18- 22 a nastup 23.cyklu) a pre periody 18-38 dni. Tucne spojite ciary ohranicuju oblasti s 95 $\%$ mierou spolahlivosti. Vysrafovane oblasti na okrajoch oznacuju miesta, kde su zistene amplitudy potlacene vplyvom pouzitej metody. Vertikalne prerusovane a bodkovane ciary oznacuju maxima, resp. minima, slnecnej aktivity podla Wolfovho cisla skvrn.
$\begin{figure} \begin{center} \leavevmode \vspace{-0.3cm} \centerline{\eps... ...47_98_18_38_wps_2_bw.eps,width=10.5cm,height=16.0cm}} \end{center}\end{figure*}$

Ako ukazuju obr.3 a 4, amplitudy vlnkoveho vykonoveho spektra vykazuju vyraznu variabilitu ako v periodach, tak i v case. Existuju vyrazne oblasti amplitud, ohranicene 95 $\%$ hranicou spolahlivosti, ktore su relativne stabilne pocas urcitych casovych oblasti, a naopak, casti casovo-periodovej domeny nevykazujuce amplitudy na urovnou sumu.

Overit pouzitelnost zvolenej VT na rad KI je mozne na takych jeho usekoch, kde je (ne)existencia periodicity jednoznacna ako napr. v roku 1986 (obr.2). Vyrazne sinusoidalne zmeny KI na zaciatku roku a potom znova na jeho konci, ktore su v rade dat zretelne oddelene intervalom skoro rovnakych hodnot KI, su viditelne ako dva oddelene oblasti zvysenej amplitudy VVS (obr.4), pricom su tieto lokalne maxima amplitudy zretelne separovane. VVS nam indikuje skracovanie periody KI v pripade prveho javu.

V rozsahu dlhsich period v okoli 150dni, ktore boli zistene uz vo viacerych indexom slnecnej aktivity (napr. Olivier a kol., 1998; Bai a Sturrock, 1993) sa v kazdom cykle prejavuje periodicita lokalizovana vo faze cyklu i v periodach, nie je vsak v kazdom presne rovnaka. V case zvysenej magnetickej aktivity Slnka vykazuje KI epizodicky periodicity okolo 120 az 150 dni (roky 47, 49, 55, 68, 70, 79, 81 89 a 92) pricom prvy z dvojice tychto impulzov je situovany tesne pred a druhy tesne po maxime daneho cyklu. Absencia tychto period v case maxim je jednoznacna.

Pre periody okolo jedneho roku je situacia odlisna : impulzy zvysenej amplitudu v rokoch 48, 58, 68 a 88 su blizke casu maxim aktivity, ale pre cyklus c.21 toto pravidlo neplati : maximum v tomto rozsahu period je posunute na rok 1982.

Vyrazne zvysenie amplitudy bolo pre periodu okolo 1300 dni (4 roky) zachovane pocas obdobia 10 rokov (1980-1990), avsak je to mimo oblasti s 95 $\%$ mierou spolahlivosti.

VVS KI v okoli rotacnej periody Slnka (obr.4) urcuje dostatocne presne obdobia, kedy KI vykazoval zmeny, a s akou periodou tieto zmeny nastali. Najvyraznejsia zaznamenana variabilita (roky 1989-90) jasne poukazuje na zmenu rotacnej doby korony Slnka ako hviezdy z periody 33dni tesne po maxime cyklu na hodnotu menej ako 28dni v priebehu menej ako polroka. Taketo vyrazne zmeny su zretelne i v inych cykloch. Hodnoty rotacie zelenej korony vo vysokych heliografickych sirkach sa pohybuju prave v uvedenom intervale (Rybak, 1998). Na druhej strane existuje vo VVS obdobie jedneho roka (1954) v obdobi minima cyklu aktivity bez amplitudy prevysujucej globalne VVS.

Pre porovnanie vykonovych spektier VT bolo vypocitane i vykonove spektra celeho radu KI pomocou FT, ktore su znazornene na obr.5 (pre skalu period 16-2048 dni) a obr.6 (pre skalu period 18-38 dni). Porovnanie tychto grafov s vysledkami VT (obr.3 a 4) ukazuje jednoznacne, ze ani dostatocne dlhe rady KI, umoznujuce vysoke rozlisenie vo frekvencnej oblasti (5x10^-5dna) nezarucuju odhalenie variability KI. Vykonove spektra FT umoznuju sice rozlisit jednotlive periody, napr. 400, 500, 700 a 800 dni (obr.5), ci 25,8; 26,0 i 27,4dna (obr.6), ale za 'umeleho' predpokladu stacionarnosti KI.

**Figure:** Vykonove spektrum dennych hodnot KI za obdobie 1947-1998, urceneho pomocou FT, pre cely rozsah period 16-2048 dni. Vertikalna bodkovana ciara oznacuje odhad urovne sumu vo vykonovom spektre FT (Groth, 1975).
$\begin{figure} \begin{center} \leavevmode \vspace*{-0.3cm} \centerline{\epsf... ..._fftps_ci_16_2048_1_bw.eps,width=8.0cm,height=10.0cm}} \end{center}\end{figure}$

**Figure:** Vykonove spektrum dennych hodnot KI za obdobie 1947-1998, urceneho pomocou FT, pre rozsah period 18-38 dni. Vertikalna bodkovana ciara oznacuje odhad urovne sumu vo vykonovom spektre FT (Groth, 1975).
$\begin{figure} \begin{center} \leavevmode \vspace*{-0.3cm} \centerline{\epsf... ...t_fftps_ci_18_38_1_bw.eps,width=8.0cm,height=10.0cm}} \end{center} \end{figure}$

VVS su vsak ovplyvnene i dlhodobym trendom zvysovania hodnot KI. Kedze globalne vykonove spektrum, ktore bolo pouzite pre odhad sumu KI, bolo vypocitane z celeho obdobia, vyraznost amplitud KI v cykloch c.18 i 19 je potlacena a narast amplitud v neskorsich cykloch by mohol byt (aspon ciastocne) sposobeny zmenou skaly KI, ako aj variabilitou dennych hodnot KI v sirokom rozmedzi v kratkych casovych usekoch.