EFEKT KOMPENZACIE ROTACIE SLNECNEHO POVRCHU

V snahe pozorovat co najdlhsi cas to iste miesto slnecneho povrchu sme pouzili moznost kompenzacie posunu tohoto miesta, sposobovaneho rotaciou Slnka. Tato kompenzacia je standardne umoznena spektrometrom SUMER tak, ze primarne zrkadlo dalekohladu sa postupne nataca tak, aby na strbinu spektrometra dopadalo svetlo vzdy z toho isteho miesta, a to napriek tomu, ze ono sa na slnecnom disku postupne presuva (pozri prilohu B prace Wilhelma a kol., 1995). Vzajomnou interferenciou tejto kompenzacie s ostatnymi cinnostami spektrometra vsak nebola tato kompenzacia uskutocnena s takou presnostou (obr.4), aby sa jej cinnost neprejavila na meranych profiloch spektralnych ciar pri pouzitej sirke vstupnej strbiny 1'' (obr.5). Vzajomna korelacia priebehu maximalnej intenzity ciar ako i dopplerovskych posunov poloh ciar (z miesta na hranici supergranuly) s relativnym pohybom strbiny, dokumentovana v praci Rybaka a kol. (1999a), ukazala, ze existuje statisticky vyznamy suvis medzi spektralnymi charakteristikami meranych profilov ciar a posunom strbiny.

**Figure:** Graf casoveho priebehu koordinaty Y, zodpovedajucej v konvencii pristroja SUMER, vychodo-zapadnemu smeru (horny panel) pocas pozorovania zo 7.septembra 1996. Relativny pohyb strbiny, sposobeny standardnym postupom kompenzacie slnecnej rotacie, voci sledovanemu miestu (dolny graf) ukazuje, ze kompenzacia bola sice robena pravidelne, ale naklon zdrkadla sa robil v dvoch rozne velkych krokoch, ktore sa nepravidelne striedali.
**Figure:** Graf casoveho priebehu dopplerovskeho posunu ciar OI, CII a OVI v mieste hranice supergranuly pocas pozorovania zo 7.septembra 1996. Zvisle prerusovane ciary zodpovedaju momentom posunu polohy strbiny spektrometra voci obrazu slnecneho disku, sposobovane zmenou naklonu primarneho zrkadla dalekohladu (obr.4).
$\begin{figure} \begin{center} \vspace{-0.3cm} \leavevmode \centerline{\epsfi... ...\epsfig{file=figps2_bw.eps,width=8.0cm,height=10.0cm}} \end{center}\end{figure}$

Kombinacia zmien profilov ciar, ktore sposobila nedostatocna kompenzacia rotacie sledovaneho miesta, a zmien profilov, sposobenymi skutocnymi fyzikalnymi zmenami v slnecnej atmosfere, sa prejavila vo vyslednom vykonovom spektre variability spektralnych charakteristik ciar (obr.7). Napriek tomu, ze relativne zmeny polohy srbiny (spodny graf obr.4) maju pomerne jednoduchy priebeh, ich vykonove spektrum je zlozite (obr.6). Vplyv nepresnosti kompenzacie je viditelny pri viacerych frekvenciach vysledneho vykonoveho spektra variability spektralnych charakteristik ciar (obr.7). Tento efekt vsak, na rozdiel od termoelastickych oscilacii, nie je mozne odstranit.

**Figure:** Vykonove spektrum variability relativneho pohybu strbiny, sposobeneho standardnym postupom kompenzacie slnecnej rotacie (obr.4). Graf ukazuje niekolko zakladnych (napr. 2,15mHz, 0,8mHz) a harmonicke (napr. 4,3mHz) frekvencie relativneho pohybu strbiny.
**Figure:** Vykonove spektra zmien dopplerovskeho posunu spektralnych ciar OI, CII a OVI v mieste hranice supergranuly pocas pozorovania zo 7.septembra 1996 (obr.5). Vykonove spektra boli vypocitane po odstraneni dlhoperiodickej variability intenzity. Hodnoty amplitud su dane v km/s. Zvisle prerusovane ciary udavaju najvyraznejsie frekvencie vykonoveho spektra variability relativneho pohybu strbiny (obr.6).
$\begin{figure} \begin{center} \vspace{-0.3cm} \leavevmode \centerline{\epsfi... ...ne{\epsfig{file=figps7_bw.eps,width=8cm,height=12cm} } \end{center}\end{figure}$