V predoslej praci o 'hrani sa' s datami spektrometra SUMER (Rybak a kol., 1999c) sme informovali o termoelastickych oscilaciach spektrometra. Jedna sa casovo premenlive male deformacie mechanickej konstrukcie spektrometra, ktore sposobuju pohyb vysledneho obrazu spektra na detektore. Amplituda pohybu spektra v smere disperzie je len 1pixel (1/40mm) a perioda zmien je 1-2 hodiny, ako po prvykrat ukazali Curdt a kol. (1997). Tento efekt bol potom dokumentovany i v pracach Dammascha a kol. (1999), Petera (1999) a Muglachovej a Flecka (1999).
Pouzitim dat o teplote vo vnutri spektrometra a o cinnosti rezistorov, pouzivanych na ohrev pristroja (obr.1) sa nam podarilo ukazat, ze zmeny teploty a posun spektra navzajom naozaj suvisia, pricom existuje oneskorenie pohybu spektra o 10minut za cinnostou rezistora, umiestneneho v blizkosti strbiny, kolimatora a detektorov spektrometra, a sucasne i oneskorenie o 20minut za cinnostou rezistora, nachadzajuceho sa v blizkosti primarneho zrkadla dalekohladu a optickej mriezky (pozri obr.1 prace Kuceru a kol., 1998b). Tento efekt nastava napriek tomu, ze pristroj je termalne stabilizovany vo vsetkych jeho castiach s presnostou lepsou ako 0.15K.
O spominany efekt je vsak mozne dlhodobe merania, vykonane spektrometrom SUMER, relativne jednoducho opravit. Najprv je potrebne z pozorovania co najvacsieho poctu spektralnych ciar zistit priemerny pohyb spektra v smere disperzie pocas pozorovania. Zhladeny priebeh priemerneho pohybu spektra je potom mozne odpocitat od poloh spektralnych ciar vo vsetkych miestach po vyske strbiny. Vhodne je z postupu vynechat miesta strbiny, pokryte hranicami supergranul, ktore vykazuju hlavne v ciarach, vytvarajucich sa v prechodovej vrstve, systematicky cerveny posun (napr. Mariska, 1992; Curdt a kol., 1997), ktory by negativne ovplyvnil odstranenie termoelastickych oscilacii spektrometra. Priklad nami prevedenej korekcie je demonstrovany na datach ustrednenych po celej vyske strbiny na obr.2.
Termoelasticke oscilacie by negativne ovplyvnili i merania profilov spektralnych ciar, pouzivajuce dlhe expozicie, co je vyuzivane hlavne v pripade pozorovania koronalnych ciar nad slnecnych limbom. Zaznamenali by sme umelo rozsirene profily ciar (obr.3), ktore by viedli k nadhodnotenem odhadom netermalneho rozsirenia ciar, sposobovaneho turbulenciou a pohybmi nerozlisitelnymi pri dosiahnutom priestorovom a casovom rozliseni. Navyse by sa tento efekt prejavoval selektivne hlavne u uzkych ciar (Rybak a kol., 1999b).