ROTACIA SKVRNY

Pre merania rotacie plazmy v okoli skvrny je potrebna tiez informacia o priemernej rotacnej rychlosti skvrny. Tento udaj umoznuje zistit, ci sa jedna o skvrnu s priemernou, ci naopak rychlejsou alebo pomalsou rotaciou, aka zodpoveda skvrne pre danu heliograficku sirku.

Veduca skvrna oblasti, ktoru sme pozorovali, mala heliograficku sirku priblizne +7stupnov. Tejto sirke zodpoveda priemerna rychlost rotacie skvrny (urcena z dat vsetkych skvrn Greenwichskeho katalogu) 2039m/s (Balthasar a kol., 1986). Plazma by v tejto sirke mala rotovat rychlostou 1974m/s, co je priemerna hodnota bez zaratania torznych oscilacii (Snodgrass, 1984).

Autori prispevku oslovili ludove hvezdarne, ktore v roku 1999 zakreslovali polohy slnecnych skvrn (Ivan, 2000) a poziadali ich o poskytnutie udajov o polohach pozorovanej veducej skvrny oblasti NOAA8742. Spojenim udajov 5 ludovych hvezdarni a AsU SAV bola z merani 43 kresieb urcena priemerna rotacna rychlost skvrny 2124m/s. Obr.5 uvadza polohy tejto skvrny v heliografickych suradniciach spolu s ich linearnou aproximaciou v case, pomocou ktorej bola vypocitana priemerna rotacia skvrny ako i jej poloha v case merania (l=58.6stupnov, b=7.4stupnov). Typ pozorovanej skvrny vsak nie je vhodny pre porovnavanie presnosti udajov ziskanych na jednotlivych hvezdarnach, kedze skvrna obsahovala 2 az 3 umbry roznej polarity v spolocnej penumbre (delta-konfiguracia), co mohlo spolu s meniacimi sa pozorovacimi podmienkami silne ovplyvnit udaje, ziskane z jednotlivych kresieb.

Vlakno c.10 je centralnym vlaknom matice, ktore bolo pocas celeho pozorovania pointovane na stred skvrny. Spektroskopicke merania tak poskytuju dalsi udaj o rotacii skvrny. Jej hodnoty boli z jednotlivych merani FeI ciary 1991+/-90 a 1904+/-119m/s, z NiI ciary zas 2136+/-94 a 2077+/-102m/s. Rychlost rotacie skvrny pomocou spektralnej ciary NiI, citlivej i na magneticke pole, je v ramci chyby v zhode s hodnotou urcenou z kresieb Slnka, naopak hodnoty, ziskane z dopplerovskej ciary FeI sa zdaju byt 'systematicky' nizsie. Nedostatocna statistika vsak neumoznuje detailnejsiu analyzu tohoto faktu.


  
Figure: Merania polohy veducej skvrny aktivnej oblasti NOAA8742, ziskane na hvezdarnach v SR, pocas jej prechodu slnecnym diskom v oktobri a novembri 1999. Povodne pravouhle suradnice polohy su uz prevedene na heliosfericku dlzku (horny graf) a sirku (dolny graf). Vyraznejsi rozptyl merani je sposobeny hlavne typom sledovanej skvrny (delta-konfiguracia s viacnasobnou umbrou). Suvisle priame ciary reprezentuju linearne aproximacie suradnic. Zvisla prerusovana ciara oznacuje cas merania rotacie plazmy v okoli skvrny pomocou OVZ.
\begin{figure*}
\begin{center}
\leavevmode
\vspace*{-0.8cm}
\centerline{\eps...
...vel_tracer_991103_bw.eps,width=10.5cm,height=14.5cm}}
\end{center}\end{figure*}



RYBAK Jan
2000-07-14