VYSLEDKY

2-rozmerne vykonove spektra vlnkovej transformacie XBG, LDE a IMP indexov, znazornene na obr.2, 3 a 4, ukazuju
jednoznacne vyrazne nespojity priebeh amplitud roznych period pocas celeho skumaneho obdobia. Jasne je viditelna
suvislost vyskytu vyznamnych amplitud s priebehom 11-rocneho slnecneho cyklu, ked pocas minim slnecnej aktivity
neexistuje ziadna vyznamna perioda pre ziaden z indexov. Okrem toho, vyskyt vyraznych amplitud pre rozne periody je
v obdobiach zvysenej magnetickej aktivity Slnka v dlhom casom intervale viacerych rokov pred a po obdobi maxima
kazdeho cyklu jednoznacne nespojity. Pre rozne periody, napr. 150 dni ci 300 dni, je v cykle viditelnych viacero
impulzov (1981,0; 1982,7; 1990,0; 1991,6), respektive impulz nie je nevyhnutne situovany na obdobie maxima aktivity, ale
jeho casovy posun moze byt az 3 roky. Viacero impulzov aktivity sa sucasne prejavuje v sirokom rozsahu period.

Obrázok 2.  2-rozmerne VT vykonove spektrum XBG indexu, vypocitane s casovym krokom 1den a 48 krokmi na
1 oktavu v periodach. Suvisla hrubsia ciara ohranicuje oblasti spektra s amplitudami nad 95% hranicu
vyznamnosti vykonoveho spektra. Oblasti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi radu dat su znazornene
srafovanymi oblastami. Maxima a minima slnecnych cyklov podla Wolfovho indexu slnecnych skvrn su
oznacene ciarkovanymi a bodkovanymi zvislymi ciarami.

Obrázok 3.  2-rozmerne VT vykonove spektrum LDE indexu, vypocitane s rovnakym rozlisenim ako vykonove
spektrum XBG. Hranica vyznamnosti, casti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi suboru dat a obdobia
slnecnych maxim a minim su oznacene rovnako ako v obr. 2.

Obrázok 4.  2-rozmerne VT vykonove spektrum IMP indexu, vypocitane s rovnakym rozlisenim ako vykonove
spektra XBG a LDE indexov. Hranica vyznamnosti, casti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi suboru dat a
obdobia slnecnych maxim a minim su oznacene rovnako ako v obr. 2 a obr. 3.

Treba zdoraznit, ze uvedene vykonove spektra zobrazuju len amplitudy, ktorych hodnota je vyssia ako uroven globalneho vykonoveho spektra indexu pre danu periodu. Tento fakt mohol sposobit 'prazdne' vykonove spektrum XBG indexu pre
22. slnecny cyklus, ak su jeho amplitudy vyrazne nizsie ako pre 21. cyklus. Druhou moznou pricinou tohoto efektu by mohla byt zmena skaly toku ziarenia, z ktoreho boli denne priemerne hodnoty SXR ziarenia pocitane. V pripade, ze by sme skumali SXR indexy bez casoveho rozlisenia vysledneho vykonoveho spektra, ziskali by sme pomocou VT globalne 1-rozmerne vykonove spektra, ktorych vyznam je porovnatelny s vyznamom spektier, ziskanych pomocou fourierovej tranformacie.
I ked taketo spektra v pripade XBG, LDE i IMP indexov (obr.5) vykazuju viacere amplitudy (tab.1) nad urovnou vyznamnosti vratane periodicit v okoli 150 a 320 dni, povazuje tuto informaciu za menej vyznamnu, kedze 2-rozmerne vykonove spektra ukazuju nestacionarnost amplitud tychto periodicit pre vsetky indexy.

Obrázok 5.  Globalne (priemerovane v case) vykonove spektra SXR indexov XBG, LDE a IMP. Bodkovana ciara
udava 95-percentnu hranicu vyznamnosti, vypocet ktorej je opisany v praci Dorotovica a Rybaka (2000).
Vyrazne rozlisene maxima amplitud boli najdene pre periody 28, 83, 155, 301 a 568dni pre XBG index (horny
obrazok), 31,5, 79,5, 146, 223 a 850dni pre LDE index (stredny obrazok) a 38, 83, 157, 268 a 810dni pre IMP
index.

Tabulka 1. Vysledky analyzy globalnych vykonovych spektier SXR indexov. Tabulka uvadza najvyraznejsie periody jednotlivych indexov v okoli rotacnej periody 27 dni a period g-modov modelu Wolffa (1974). LT znamena dlhodobe periody.

	Priblizne periody [dni]
SXR index	27	80	155	270	323	LT
XBG	28	83	155		301	568
LDE	31	80	146	223		850
IMP	38	83	157	268		810

Dalsia strana:DISKUSIA    Predchadzajuca strana:VLNKOVA TRANSFORMACIA
Prva strana:Periodicity SXR aktivity Slnka