Jednym z celoslnecnych indexov aktivity je i tzv. koronalny index (KI), zavedeny Rybanskym (1975) na zaklade homogenizovania pozemskych merani intenzity koronalnej spektralnej ciary Fe XIV 530,3nm z celosvetovej siete koronalnych stanic. Koronalny index slnecnej aktivity reprezentuje priemerny denny vykon ziarenia korony, emitovaneho v tejto spektralnej ciare smerom k Zemi do jednotkoveho priestoroveho uhla. Tento index umoznuje studovat Slnko ako hviezdu v uvedenej spektralnej ciare, pripadne porovnavat tento index s podobnymi indexami v rentgenovej (Rybansky a kol., 1998), extremne ultrafialovej alebo radiovej oblasti, a hladat suvislosti medzi nimi.
Mnohe casove rady v slnecnej fyzike maju statisticky nestacionarny charakter. Periodicky charakter KI je nepopieratelny, index vykazuje podobny priebeh s cyklom slnecnej aktivity ako napr. Wolfovo cislo slnecnych skvrn (Dorotovic, 1998). Okrem toho, ze vykazuje dominantnu 11-rocnu periodicitu, rad moze obsahovat periodicity, ktore sa vsak mozu menit na dlhych casovych usekoch skumaneho radu (pozri obr.2). Bezne pouzivane metody, napr. autokorelacia a Fourierova transformacia (FT), umoznuju ziskat informaciu o frekvencnych charakteristikach casoveho radu udajov, ale nedokazeme pomocou nich zistit mozne zmeny periodicity pocas sledovaneho obdobia. Na ten ucel je vhodna tzv. vlnkova transformacia (VT), ktora sa zaklada na hladani podobnosti rozne dlhych casti celeho suboru udajov, s prekryvajucimi sa, rozne skalovanymi funkciami (vlnami) potrebnych vlastnosti.
Cielom tejto prace je poukazat na rozdiely medzi 1-rozmernym priemernym vykonovym spektrom KI (FT), pouzivanym casto na hladanie periodicit radov dat, a casovym vyvojom 2-rozmerneho vykonoveho spektra KI (VT). Zaroven sa pokusime vyuzit podrobnejsiu informaciu o casovej zavislosti variability KI na ziskanie novych zisteni o slnecnej korone a o rotacii zelenej emisnej korony Slnka ako hviezdy.