Spektrometer SUMER (Wilhelm a kol., 1995) umoznuje astronomom pozorovat velmi zaujimavu cast slnecneho spektra v blizkej ultrafialovej oblasti s doteraz nedosiahnutelnou kombinaciou priestoroveho, casoveho a spektralneho rozlisenia. Vysledky, ziskane pomocou tohoto i viacerych inych pristrojov nam potvrdzuju, ze zvysovanim rozliseni slnecnych pristrojov sa nam javia horne vrstvy slnecnej atmosfery stale viac a viac strukturovane a navyse podliehaju stale vyraznejsim dynamickym zmenam.
Pre nas projekt vyskumu dynamiky vrchnych vrstiev slnecnej atmosfery, opisany uz i
v predoslych zbornikoch z celostatnych slnecnych seminarov (Kucera kol., 1998b;
Rybak a kol., 1999c) ako aj inde (Curdt a kol., 1997, Kucera a kol., 1999), sme si vybrali
spektrometer SUMER ako klucovy pristroj projektu. Projekt je zamerany
na sucasne sledovanie dynamiky viacerych vrstiev atmosfery Slnka od fotosfery
cez chromosferu a prechodovu vrstvu az do korony v miestach mimo aktivnych oblasti
na Slnku.
Pre sucasne sledovanie tychto vrstiev bol vybrany najvhodnejsi set spektralnych
ciar, mapujuci plazmu roznych teplot:
HI Ly
1025.4 (2
104K), OI 1027.43 (<104K),
CII 1036.34 , 1037.018 (3
104K),
OVI 1037.613 (3
105K)
a SiXII 520.666 (2
106K).
Podrobnejsie je postup pozorovani SUMER-u opisany v pracach Kuceru a kol. (1998b)
a Curdta a kol. (1997).
Pre projekt je velmi dolezite, aby boli k dispozicii i pozorovania z okolia miest,
ktore je mozne pozorovat spektrometrom SUMER. Pre tento ucel bol navrhnuty a
realizovany koordinovany pozorovaci program JOP 078 viacerych pristrojov druzice SOHO
(MDI, CDS, EIT), satelitu TRACE s podporou pozemskych pozorovani Vakuoveho vezoveho
dalekohladu (Observatorio del Teide, Tenerife).
Vedecky ciel projektu a zameranie jednotlivych pristrojov su popisane v pracach
Rybaka a kol. (1999c) a Kuceru a kol. (1999).1
Mimoriadny vyznam bol venovany meraniam, ktore umoznia naviazanie pozorovani
jednotlivych pristrojov navzajom s presnostou vyssou ako poskytuje pointacia
jednotlivych pristrojov (5'').
Prve prace o dynamike slnecnej chromosfery a prechodovej vrstvy, pouzivajuce pozorovania spektrometra SUMER ukazali, ze i ked su tieto vrstvy velmi dynamicke, na hraniciach supergranul a v ich vnutri su prejavy dynamiky, a pravdepodobne aj ich fyzikalne priciny, rozdielne (Curdt a Heinzel, 1998, Heinzel a Curdt, 1999, Carlsson a kol., 1997, Judge a kol., 1997, Gouttebroze a kol., 1999, Steffens a kol., 1997).
V tomto prispevku chceme poukazat na dva pristrojove efekty, ktore ovplyvnili nase merania pomocou spektrometra SUMER a jeden z nich dokonca zhorsil kvalitu nasich vysledkov o dynamike prechodovej vrstvy medzi slnecnou chromosferou a koronou (Kucera a kol., 1998a). Zaroven uvedieme sposoby, ktorymi sa nam podarilo tieto efekty eliminovat v dalsich pozorovaniach projektu JOP 078.