Alina Prigancová, Geofyzikálny ústav SAV, geofpria @savba.sk
 
 

Abstrakt
Storočné jubileum Geomagnetického observatória Hurbanovo, ktoré si pripomíname v tomto roku, je nielen významnou udalosťou slovenskej vedy, ale upútalo pozornosť geomagnetickej komunity aj v medzinárodnom kontexte. Potvrdením toho je IX. IAGA Workshop v dňoch 12.-18. júna 2000 na Slovensku, venovaný problematike geomagnetických observatórií – prístroje, zber a spracovanie údajov:

1. ÚVOD

     Začiatky geomagnetizmu, vedného odboru zaoberajúceho sa štúdiom magnetického poľa Zeme, sa viažu na známu knihu De magnete z r. 1600. Jej autor W. Gilbert ukázal, že Zem je obrovský sférický magnet. Následné merania, ktoré postupne sa začali robiť na systematickom základe, pomohli odhaliť viaceré vlastnosti geomagnetického poľa (GMP), umožnili zistiť a pochopiť zložitý charakter priestorového rozloženia a jeho časových zmien. Treba predovšetkým spomenúť zistenie závislosti magnetickej deklinácie D od miesta lokalizácie a jej sekulárne zmeny, čo bolo veľmi dôležité pre využitie D na navigačné účely.
     Koncom prvej polovice 19. storočia vznikajú vďaka úsiliu C. F. Gaussa prvé geomagnetické observatóriá. Zaslúžil sa tiež o teoretické základy nového vedného odboru. Gaussova matematická teória geomagnetizmu sa aj dnes využíva pre modelové výpočty tzv. medzinárodného referenčného geomagnetického poľa IGRF (International Geomagnetic Reference Field). Prevažná časť pozorovaného GMP pochádza z vnútorných zdrojov. Jeho časové zmeny sú spôsobované vonkajšími zdrojmi nadväzujúcimi na premennú slnečnú činnosť. Snaha o ich systematickú registráciu viedla postupne k rozvoju celosvetovej siete geomagnetických observatórií, z ktorých najstaršie začali väčšinou pracovať na európskom kontinente.

2. Z HISTÓRIE OBSERVATÓRIA

     Vznik geomagnetického observatória (GO) v Hurbanove (v minulosti Ó Gyalla, resp. Stará Ďala) je bezprostredne spojený s menom Dr. Mikuláša Konkoly-Thegeho (1842–1916). Patril medzi známe vedecké osobnosti Európy a jeho celoživotným dielom bol rozvoj komplexných pozorovaní fyzikálnych parametrov prostredia. V Ó Gyalle, kde vlastnil rozsiahle pozemky, vytvoril súkromné astronomicko-meteorologické observatórium (Druga, 1992, 1998). Vypracoval sa na uznávaného astronóma a známeho konštruktéra pozorovacích prístrojov. Ako člen viacerých vedeckých spoločností, napr. Astronomische Gesselschaft, Royal Astronomical Society, sa aktívne zapájal do vtedajšieho vedeckého diania.
     V. r. 1890 sa stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Postupne zistil, že geomagnetické pozorovania na observatóriu v Bude sú stále viac zaťažované poruchami v dôsledku industrializácie veľkomesta. Začal premýšľať o premiestnení observatória. Priaznivé podmienky sa núkali v Ó Gyalle, kde prvé sporadické geomagnetické pozorovania zaviedol Konkoly-Thege už v období 1867–1871. Po r. 1890 zabezpečoval paralelné geomagnetické pozorovania v Ó Gyalle. Za týmto účelom bol tu okolo r. 1900 postavený pavilón pre absolútne merania a pribudol tiež variačný pavilón. Vzhľadom na to, že rušivé priemyselné vplyvy sa tu neprejavovali, boli pozorovacie aktivity observatória v Bude postupne pozastavené. Observatórium v Ó Gyalle bolo oficiálne otvorené 30. septembra 1900 a zároveň odovzdané do správy štátu, ako si to želal jeho zakladateľ. Nová budova observatória, v súčasnosti obnovená, slúžila hlavne pre administratívne účely. V jej veži boli inštalované prístroje na meteorologické merania, ktoré sa vykonávajú dodnes.
     Prístrojová báza nového observatória umožňovala sledovať tri základné zložky GMP: magnetickú deklináciu D, horizontálnu zložku H a inklináciu I a výsledky meraní sa publikovali hlavne ako súčasť výročných správ Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti (1897–1917).
     Ďalšia etapa histórie observatória zahŕňa obdobie rokov 1918–1938, kedy jeho činnosť bola v správe Ministerstva školstva a národnej osvety Československej republiky, ktorá vznikla v r. 1918. Štátny ústav geofyzikálny v Prahe umiestnil tu nové prístroje (poľný magnetický teodolit Askania, Mascartov bifilárny variometer), aby sa mohli obnoviť základné merania. Výsledky meraní D sa publikovali Štátnym ústavom geofyzikálnym v Prahe ako periodikum Bulletin Magnétique.
     V rokoch 1939–1944, kedy časť južného Slovenska spolu so Starou Ďalou pripadla Maďarsku, zabezpečoval chod observatória Štátny ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti, ktorý obnovil aj publikovanie výsledkov meraní. V tom čase sa realizovala rekonštrukcia magnetických prístrojov, na ktorej sa významne podieľal dánsky geomagnetik La Cour.
     Moderná história observatória sa začína po druhej svetovej vojne, kedy po návrate odtrhnutého územia sa Stará Ďala znovu stala súčasťou Československa. Po krátkom období spravovania observatória Povereníctvom školstva, vedy a kultúry stáva sa GO Hurbanovo v r. 1953 detašovaným pracoviskom Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.

3. GO HURBANOVO AKO VEDECKÉ PRACOVISKO

     Pre úspešnú observatórnu činnosť je najdôležitejšie udržať kontinuitu meraní. Už prvý vedúci observatória Dr. Štefan Ochaba (pôsobil tu v r. 1947–1960) sa zameral na zabezpečenie prístrojovej vybavenosti jemu zvereného pracoviska. Rozvoj a modernizácia prístrojovej bázy ostávajú prvoradou úlohou aj pre neskoršie vymenovaných vedúcich: Eduard Csitneki (1960–1965), Silvester Krajčovič (1965–1970), Štefan Pintér (1970–1986), Jozef Podsklan (1986–1988), Ján Kiss (1988–1990), Zoltán Vörös (od r. 1990).
     Kompletné geomagnetické merania sa začali 1. januára 1949 a odvtedy sa vykonávajú nepretržite. Observatórium úspešne napreduje v tvorbe dlhodobého kontinuálneho časového radu pozorovaní zložiek D, H, Z až dodnes. Výsledky pozorovaní sa každoročne publikovali v minulosti formou ročeniek (Results of Geomagnetic Observatory at the Hurbanovo Geomagnetic Observatory) a v ostatných rokoch sa zhrňujú prevažne v elektronickej forme. V súčasnosti je kompletný časový rad hodinových hodnôt elementov GMP za 50-ročné obdobie (1949–1999) dostupný aj na disketách.
     Pre skvalitnenie meraní bol vybudovaný nový absolútny pavilón so šiestimi piliermi na umiestnenie prístrojov a tiež bola zabezpečená dôkladná rekonštrukcia tzv. nového variačného pavilónu, ktorého výstavba sa začala v r. 1942.
     Priaznivé podmienky pre medziakademickú medzinárodnú spoluprácu pomohli slovenským geomagnetikom nadviazať tvorivé pracovné kontakty s kolegami v zahraničí. Systematickými sa stali porovnávacie merania, pomocou ktorých sa zabezpečuje adekvátnosť monitoringu GMP. Návštevy pracovníkov GO v zahraničí, resp. pozvania kolegov zo susedných štátov za účelom porovnávacích meraní pozitívne vplývali na celkové skvalitnenie observatórnej činnosti, na dosiahnutie medzinárodného štandardu v zbere a spracovaní geomagnetických údajov.
     Observatórium sa stáva platným článkom celosvetovej siete geomagnetických observatórií. Jeho účasť na tvorbe globálnej databázy geomagnetických údajov ako uceleného výstupu procesu monitoringu GMP sa realizuje vo forme tesnej spolupráce so svetovými centrami dát WDC (World Data Centre), ktoré vznikajú pre jednotlivé regióny sveta. Potrebu ich založenia diktovali náročné úlohy v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roka IGY (International Geophysical Year, 1957–1958), kedy zber a rozširovanie slnečno-geofyzikálnych údajov rozhodovali o vedeckom úspechu tohto grandiózneho medzinárodného projektu. V súčasných podmienkach celkovej globalizácie vedeckého výskumu je úloha dátových centier o to dôležitejšia. GO Hurbanovo pravidelne zasiela kompletné a vybrané výsledky pozorovaní v štandardnom formáte pre viaceré dátové centrá (WDC-USA, WDC-Rusko, WDC-Európa, WDC-Japonsko).
     V ostatnom čase rastie záujem odbornej komunity o údaje s jemnejším škálovaním. Zvlášť sú žiadúce pre výskum nelineárnej odozvy magnetosféry (napr. Vörös, 1994). Stúpa potreba o údaje, špecifikujúce porušenosť GMP z kvantitatívneho hľadiska, v reálnom čase. Zber a výmena 1-minútových údajov v jednotkách 0.1 nT na takomto základe sa zabezpečuje v rámci medzinárodného programu INTERMAGNET (International Real-Time Magnetic Observatory Network, t.j. Medzinárodná, v reálnom čase pracujúca sieť magnetických observatórií).
     Tento program kladie vysoké nároky na v ňom zúčastnené observatóriá. Pomocou elektronických médií a geostacionárnych družíc sa observatóriami poskytované údaje sústreďujú v reálnom čase (do 72 hodín) v distribučných strediskách nazývaných GIN-y (Geomagnetic Information Node, t.j. geomagnetický informačný uzol). Využíva sa jednotný INTERMAGNET štandard, s ktorým sú oboznámení aj užívatelia. Územne sú GIN-y rozložené nasledovne: Golden, Colorado (USA), Ottawa (Kanada), Edinburgh (Veľká Británia), Paríž (Francúzsko) a Kyoto (Japonsko). Okrem služieb v reálnom čase, distribuujú sa každoročne pripravované definitívne 1-minútové dáta na INTERMAGNET CD-nosičoch. Vďaka mimoriadnemu úsiliu všetkých pracovníkov observatória boli v r. 1997 skompletizované dáta z GO Hurbanovo a po prvýkrát pojaté do ročníkového súboru INTERMAGNET CD-ROM. Tým, že sa splnili všetky štandardné predpisy pre merania a digitálnu registráciu, pre filtrovanie a spracovanie dát, bol nášmu observatóriu v r. 1998 udelený štatút IMO. Je to významné ocenenie činnosti observatória, ktoré v rámci modernizácie prístrojovej bázy nepremeškalo celosvetový trend prechodu od analógovej fotoregistrácie na digitálnu formu monitoringu GMP.
     Treba zdôrazniť, že v r. 1996 realizovaná inštalácia modernej digitálnej aparatúry ako aj zabezpečenie observatória modernou počítačovou technikou je do značnej miery výsledkom tesnej medzinárodnej spolupráce, najmä s Nemeckom a Poľskom. Dobre fungujúca koordinácia pomohla preklenúť značné finančné ťažkosti obdobia transformujúcej sa ekonomiky zvlášť pociťovaných v rámci SAV.
     Trvalý záujem o geomagnetické údaje zo strany odbornej komunity ako aj užívateľov zo spoločenskej praxe poukazuje na vysokú vedeckú i aplikačnú hodnotu geomagnetických databáz.
     Viaceré zaujímavé vedecké výsledky sa získali slovenskými geomagnetikmi (mnohokrát v spolupráci so zahraničnými kolegami) na základe všeobecne dostupnej geomagnetickej databázy so širokým využitím údajov z GO Hurbanovo. Štúdium viacerých prejavov variability GMP (pozri napr. Bruzek, Durrant, 1983) sa sústredilo najmä na analýzu Sq variácie (napr. Ochabová, 1966), búrkovej variácie (napr. Ochabová, 1974, 1976, 1982), zálivovitých porúch (napr. Bieleková, 1977), zvláštnych javov a magnetických pulzácií (Marquart, 1976; Střeštík, Prigancová, 1996) ako aj dlhodobej dynamiky výskytu Slnkom generovaných porúch v geopriestore, napr. polárnych žiar (Prigancová, Bieleková, 1993).
     V súlade so zameraním medzinárodných projektov sa domáci výskum v oblasti geomagnetizmu sústreďuje na analýzu geoefektívnych slnečných a medziplanetárnych procesov, najmä na výskum nárazových vĺn (Pintér, 1969; Kecskeméty, Pintér, 1981; Pintér, Kecskeméty, 1981) a ďalších tranzientnych javov v medziplanetárnom priestore (Pintér, 1982). Viaceré výsledky získané pri štúdiu energetiky magnetických búrok (napr. Prigancová, Feldstein, 1992; Prigancová et al., 1994; Prigancová, 1996), problematiky slnečných a medziplanetárnych zdrojov geomagnetických porúch v kontexte kozmického počasia (napr. Prigancová, 1980; Prigancová, Bieleková, 1998; Bieleková, 1998), procesov nelineárnej odozvy magnetosféry (napr. Vörös, 1990; Vörös, 1994; Vörös, 1998; Vörös et al., 1998) sa získali v rámci medzinárodných programov, napr. STEP, SRAMP.
     V rámci medzinárodnej spolupráce s českými, poľskými, ukrajinskými a maďarskými kolegami sa pracovníci observatória podieľali na magnetotelurickom a magnetovariačnom výskume vnútornej stavby Západných Karpát, pri ktorom sa upresnilo rozloženie elektrickej vodivosti v zemskej kôre a vrchnom plášti Zeme (napr. Semenov et al., 1997). Lokálne merania GMP sa tiež použili na interpretáciu kolárovskej magnetickej anomálie (Valach, Váczyová,1999).
     Geomagnetické údaje sa tiež využívajú pre interdisciplinárne výskumy vrátane štúdia vplyvu slnečnej variability na globálne zmeny klímy (napr. Prigancová et al., 1998).

4. GMP NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

     Štúdium časových zmien GMP vychádza z výsledkov monitoringu GMP v Hurbanove. Na obr. 1 je znázornený dlhodobý priebeh ročných hodnôt základných elementov GMP a totálnej indukcie F. Obr. 2 dokumentuje vznik najzaujímavejšieho globálneho úkazu variability GMP – magnetickej búrky. Priebeh návratovej fázy uvedenej búrky v dňoch 23.–28. 5. 2000 odzrkadľuje zložitý charakter odozvy magnetosféry na geoefektívnu slnečnú poruchu. Výsledky magnetických mapovaní uskutočňovaných v 10–15 ročných intervaloch na sieti tzv. sekulárnych bodov umožňujú sledovať časovo-priestorové zmeny GMP na území Slovenska. Prvé kompletné magnetické mapovanie sa realizovalo v r. 1951–1953 na reprezentatívnej sieti 130 meracích bodov. V minulosti realizované mapovania neboli kompletné a vychádzali z nižšieho počtu bodov (najmä v rámci Rakúsko-Uhorska). Po vzniku Československa sieť meracích sa zhustila a na začiatku 50-tych rokov sa vybudovala nová sieť 130 bodov. Prigancová et al. (2000) predkladajú zhrňujúcu informáciu o magnetickom mapovaní Slovenska pre epochy 1850.0, 1875.0, 1890.0, 1925.5, 1932.0, 1936.5, 1952.5, 1967.5, 1980.5 a 1995.5.

Obr. 1. Priebeh ročných hodnôt základných elementov GMP D, H, Z a totálnej indukcie F podľa meraní na GO Hurbanovo.

     Pravidelné magnetické mapovanie územia sa využíva pre štúdium dynamiky GMP, pre výpočet sekulárnej variácie jeho zložiek a totálneho poľa (Prigancová et al., 2000).
     Jedným z výsledkov magnetického mapovania územia je výpočet tzv. regionálneho normálneho poľa. Ak to poznáme, dá sa ľahko vyhotoviť mapa anomálií GMP na území Slovenska, čo je rozdiel medzi skutočným a normálnym rozložením poľa (Krajčovič, Németh, 1972; Podsklan, 1977; Váczyová, 1999).
     Na základe magnetického mapovania pripravované geomagnetické mapy prvého rádu nachádzajú široké uplatnenie pre spoločenské potreby a pre geologický prieskum; na nich nadväzujú magnetické merania lokálneho charakteru.
     Magnetickým mapovaním sa zabezpečuje aktualizácia rozloženia GMP na území republiky. Potrebu pravidelných mapovaní názorne vidíme napr. z porovnania máp rozloženia magnetickej deklinácie D pre epochy 1932.0 a 1995.5 (obr. 3, 4). Pre epochu 1995.5 sa na obr. 5 tiež uvádza mapa izodynám totálnej indukcie poľa.

     GO Hurbanovo zabezpečuje medzinárodný štandard meraní a uznanie observatória za Referenčné centrum magnetickej deklinácie na Slovensku je výrazným ocenením jeho záslužnej činnosti na domácej pôde.
     Medzinárodným uznaním činnosti GO Hurbanovo bolo vedecké podujatie

ktoré sa konalo v dňoch 12.–18. 6. 2000 na Slovensku na základe rozhodnutia orgánov IAGA.

5. IX. IAGA WORKSHOP

     Organizáciu IX. Workshopu zverili oficiálne orgány IAGA slovenským geomagnetikom. Bola to neľahká, ale stimulujúca úloha. Išlo o maximálnu mobilizáciu prác vrátane obnovenia budovy observatória, meracích pavilónov a areálu ako celku. Finančne boli tieto práce zabezpečené vďaka vzácnej ústretovosti Predsedníctva SAV a tiež Mestského úradu v Hurbanove a osobne pani primátorky Margity Zemkovej.
     Workshop tradične predpokladal dve časti: merania a vedecké sympózium. Vedecký program sympózia bol odsúhlasený medzinárodným Programovým výborom podujatia pod vedením Jeana Rassona (Belgicko).
     Workshop sa začal na GO Hurbanovo, kde v areáli observatória sa uskutočnili porovnávacie merania (12.–14. 6. 2000). Viacerí účastníci doniesli svoje prístroje a celkový počet absolútnych meraní pomocou DI-flux prístrojov dosiahol 90 a meraní totálneho poľa pomocou protónových magnetometrov 19. Upútali pozornosť prítomných prototypy nových prístrojov prezentovaných kolegami z  Dánska, Kanady, Maďarska, Poľska, Ruskej federácie a USA.
     Veľmi užitočným bol INTERMAGNET Panel, zorganizovaný funkcionármi programu INTERMAGNET, ktorí sa zišli pod vedením predsedu Výkonnej rady programu Richardom Colesom na svojom pracovnom stretnutí v Hurbanove. Konalo sa 10.–11. 6. 2000 a časovo nadväzovalo na workshop.
     Na vedeckom sympóziu, ktoré sa konalo v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach, bolo prednesených 10 pozvaných prednášok, 42 referátov a bolo vystavených 18 posterov. Zúčastnení vysoko hodnotili vedeckú úroveň sympózia, ktoré sa zameralo na teoretické a experimentálne aspekty prístrojovej techniky, na optimalizáciu observatórnej činnosti a metód spracovania geomagnetických údajov, na dynamiku GMP a jeho modelovanie a ďalšie aktuálne otázky geomagnetizmu.
     Vedecké stretnutie geomagnetickej komunity v zastúpení 28 štátov zo všetkých kontinentov sveta, prítomnosť prezidenta IAGA Davida Kerridgea a ďalších významných autorít vytvorilo dôstojný rámec pripomenutia 100-ročného jubilea GO Hurbanovo aj v medzinárodnom kontexte.
 

LITERATÚRA

Bieleková M., 1977: Analysis of the connection of geomagnetic bays with geomagnetic activity and interplanetary magnetic
     field in 1968. Geomagn. Aeron., 17, 1064 (in Russian).
Bieleková M., 1998: On diversity of the relationship between solar wind and magnetospheric activity parameters: Q and D
     days. Contr. Geophys. Geod., 28, 269.
Bruzek A., C. J. Durrant (Eds), 1983: Ilustrovaný slovník termínov slnečnej a slnečno-zemskej fyziky. SÚAA, Hurbanovo.
Druga L., 1992: Hvezdáreň Hurbanovo. SÚAA, Hurbanovo.
Druga L., 1998: 125 rokov hvezdárne Hurbanovo. SÚAA, Hurbanovo.
Kecskeméty K, Š. Pintér, 1981: Dependence of ESD intensity on collisionless shock wave characteristics. Adv. Space Res.,
     1, 101.
Krajčovič S., M. Németh, 1972: Distribution of the geomagnetic field in Slovakia for epoch 1967.5. Contr. Geophys. Inst.
     SAS, 3, 16.
Marquart P., 1976: Special phenomena, storms and pulsations on geomagnetic records from Hurbanovo. Contr. Geophys.
     Inst. SAS, 6, 61.
Ochabová P., 1966: The variability of the Sq-variation of the geomagnetic field at Hurbanovo in relation to the relative sunspot
     numbers. Travaux Géophys. No. 257.
Ochabová P., 1974: Relation between the solar plasma velocity and the storm time depression of the geomagnetic field at low
     and middle latitudes. Contr. Geophys. Inst. SAS, 5, 41.
Ochabová P., 1976: Sudden commencements of geomagnetic storms in connection with velocities of the storm-time solar
     wind. Contr. Geophys. Inst. SAS, 6, 49.
Ochabová P., 1982: Geomagnetic storm variations and the average characteristics of the interplanetary magnetic field. Contr.
     Geophys. Inst. SAS, 12, 9.
Pintér Š, 1969: Some relations between 3 cm solar radio bursts, flares, X-rays and geomagnetic crochets. BAC, 20, 151.
Pintér Š, 1982: Experimental study of flare-generated collisionless interplanetary shock wave propagation. Space Sci. Rev.,
     32, 145.
Pintér Š, K. Kecskeméty, 1981: The Earth's bow shock thickness related to the upstream plasma parameters. Adv. Space
     Res., 1, 89.
Podsklan J., 1977: Secular variations of the elements of the geomagnetic field at Hurbanovo. Contr. Geophys. Inst. SAS,
     10, 65.
Prigancová A., 1980: Solar wind evolution and recurrent geomagnetic disturbances. Contr. Geophys. Inst. SAS, 10, 53.
Prigancová A., 1996: On magnetospheric response during stormy periods. Adv. Space Res., 18, (8)237.
Prigancová A., M. Bieleková, 1993: Long term trend in the seasonal variation of the magnetospheric response. In: J. Hruska et
     al. (Eds): Solar-terrestrial Predictions – IV, NOAA SEL, Boulder, 636.
Prigancová A., M. Bieleková, 1998: Medium- and long-term modulation peculiarities of response of the near-Earth
     environment and space weather prediction. Adv. Space Res., 22, 89.
Prigancová A., Ya. I. Feldstein, 1992: Magnetospheric storm dynamics in terms of energy output rate. Planet. Space Sci.,
     40, 581.
Prigancová A., M. Bieleková, Ya. I. Feldstein, 1994: Magnetic storm development and its quantification for aims of modeling.
     J. Geomag. Geoelectr., 46, 341.
Prigancová A., M. Hvoždara, M. Bieleková, 1998: On sun-climate relations: Hurbanovo data, 1871–1995. Contr. Geophys.
     Inst. SAS, 28, 161.
Prigancová A., M. Hvoždara, I. Túnyi, M. Váczyová, Z. Vörös, 2000: Geomagnetické observatórium Hurbanovo: 100-ročné
     jubileum – Hurbanovo Geomagnetic Observatory: 100-year Anniversary, GFÚ SAV, Bratislava.
Semenov V. Yu., A. Ádám, M. Hvoždara, V. Wesztergom, 1997: Geoelectrical structure of the Earth’s mantle in Pannonian
     Basin. Acta Geod. Geoph. Hung., 32, 151.
Střeštík J., Prigancová A., 1996: Statistical regularities of geoelectric Pc3 pulsations at station Šrobárová over the period
     1979–1984. Travaux Géophysiques, XXXVII, 61.
Valach F. M., Váczyová, 1999: Analysis of the geomagnetic anomaly within the Kolárovo Basin using GMINV. Phys. Chem.
     Earth (A), 24, 461.
Váczyová M., 1999: Distribution of the Earth's magnetic field on the territory of Slovakia for the 1995.5 epoch. Contr.
     Geophys. Geod., 29, 269.
Vö rö s Z, 1990: Fractal analysis applied to some geomagnetic storms observed at the Hurbanovo geomagnetic observatory.
     Ann. Geophysicae, 8, 191.
Vörös Z., 1994: The magnetosphere as a nonlinear system. Studia Geophys. et Geod., 38, 168.
Vörös Z., 1998: Multifractal analysis of geomagnetic data. Revista Geofisica, 48, 77.
Vörös Z., P. Ková cs, A. Juhász, A. Körmendi, A. W. Green, 1998: Scaling laws from geomagnetic time series. Geophys.
     Res. Lett., 25, 2621.