Alina Prigancová, Geofyzikálny ústav SAV,
geofpria @savba.sk
Abstrakt
Storočné jubileum Geomagnetického observatória
Hurbanovo, ktoré si pripomíname v tomto roku, je nielen významnou udalosťou
slovenskej vedy, ale upútalo pozornosť geomagnetickej komunity aj v medzinárodnom
kontexte. Potvrdením toho je IX. IAGA Workshop v dňoch 12.-18. júna 2000
na Slovensku, venovaný problematike geomagnetických observatórií
– prístroje, zber a spracovanie údajov:
1. ÚVOD
Začiatky geomagnetizmu,
vedného odboru zaoberajúceho sa štúdiom magnetického poľa Zeme, sa viažu
na známu knihu De magnete z
r. 1600. Jej autor W. Gilbert ukázal, že Zem je obrovský sférický magnet.
Následné merania, ktoré postupne sa začali robiť na systematickom základe,
pomohli odhaliť viaceré vlastnosti geomagnetického poľa (GMP), umožnili
zistiť a pochopiť zložitý charakter priestorového rozloženia a jeho časových
zmien. Treba predovšetkým spomenúť zistenie závislosti magnetickej
deklinácie D od miesta lokalizácie a jej sekulárne
zmeny, čo bolo veľmi dôležité pre využitie
D na navigačné účely.
Koncom prvej
polovice 19. storočia vznikajú vďaka úsiliu C. F. Gaussa prvé geomagnetické
observatóriá. Zaslúžil sa tiež o teoretické základy nového vedného odboru.
Gaussova matematická teória geomagnetizmu sa aj dnes využíva pre modelové
výpočty tzv. medzinárodného referenčného
geomagnetického poľa IGRF (International Geomagnetic Reference Field).
Prevažná časť pozorovaného GMP pochádza z vnútorných zdrojov.
Jeho časové zmeny sú spôsobované vonkajšími zdrojmi nadväzujúcimi na premennú
slnečnú činnosť. Snaha o ich systematickú registráciu viedla postupne k
rozvoju celosvetovej siete geomagnetických observatórií,
z ktorých najstaršie začali väčšinou pracovať na európskom kontinente.
2. Z HISTÓRIE OBSERVATÓRIA
Vznik geomagnetického
observatória (GO) v Hurbanove (v minulosti Ó Gyalla, resp. Stará Ďala)
je bezprostredne spojený s menom Dr. Mikuláša Konkoly-Thegeho (1842–1916).
Patril medzi známe vedecké osobnosti Európy
a jeho celoživotným dielom bol rozvoj komplexných pozorovaní fyzikálnych
parametrov prostredia. V Ó Gyalle, kde vlastnil rozsiahle pozemky, vytvoril
súkromné astronomicko-meteorologické observatórium (Druga, 1992, 1998).
Vypracoval sa na uznávaného astronóma a známeho konštruktéra pozorovacích
prístrojov. Ako člen viacerých vedeckých spoločností, napr. Astronomische
Gesselschaft, Royal Astronomical Society, sa aktívne zapájal do vtedajšieho
vedeckého diania.
V. r. 1890 sa
stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v
Budapešti. Postupne zistil, že geomagnetické pozorovania na observatóriu
v Bude sú stále viac zaťažované poruchami v dôsledku industrializácie veľkomesta.
Začal premýšľať o premiestnení observatória. Priaznivé podmienky sa
núkali v Ó Gyalle, kde prvé sporadické geomagnetické pozorovania zaviedol
Konkoly-Thege už v období 1867–1871. Po r. 1890 zabezpečoval paralelné
geomagnetické pozorovania v Ó Gyalle. Za týmto účelom bol tu okolo r. 1900
postavený pavilón pre absolútne merania
a pribudol tiež variačný pavilón. Vzhľadom na to, že rušivé priemyselné
vplyvy sa tu neprejavovali, boli pozorovacie aktivity observatória v Bude
postupne pozastavené. Observatórium v Ó Gyalle bolo oficiálne otvorené
30. septembra 1900 a zároveň odovzdané do
správy štátu, ako si to želal jeho
zakladateľ. Nová budova observatória, v súčasnosti obnovená, slúžila hlavne
pre administratívne účely. V jej veži boli inštalované prístroje
na meteorologické merania, ktoré sa vykonávajú dodnes.
Prístrojová báza
nového observatória umožňovala sledovať tri základné zložky GMP: magnetickú
deklináciu D, horizontálnu zložku H a inklináciu I a výsledky meraní sa
publikovali hlavne ako súčasť výročných správ Štátneho ústavu pre meteorológiu
a zemský magnetizmus v Budapešti (1897–1917).
Ďalšia etapa
histórie observatória zahŕňa obdobie rokov 1918–1938, kedy jeho činnosť
bola v správe Ministerstva školstva
a národnej osvety Československej republiky, ktorá vznikla v r. 1918. Štátny
ústav geofyzikálny v Prahe umiestnil
tu nové prístroje (poľný magnetický teodolit Askania, Mascartov
bifilárny variometer), aby sa mohli obnoviť
základné merania. Výsledky meraní D sa publikovali Štátnym ústavom geofyzikálnym
v Prahe ako periodikum Bulletin Magnétique.
V rokoch 1939–1944,
kedy časť južného Slovenska spolu so Starou Ďalou pripadla Maďarsku, zabezpečoval
chod observatória Štátny ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus v
Budapešti, ktorý obnovil aj publikovanie výsledkov meraní. V tom čase sa
realizovala rekonštrukcia magnetických prístrojov, na ktorej sa
významne podieľal dánsky geomagnetik La Cour.
Moderná história
observatória sa začína po druhej svetovej vojne, kedy po návrate odtrhnutého
územia sa Stará Ďala znovu stala súčasťou Československa. Po krátkom
období spravovania observatória Povereníctvom školstva, vedy a kultúry
stáva sa GO Hurbanovo v r. 1953 detašovaným pracoviskom Geofyzikálneho
ústavu Slovenskej akadémie vied.
3. GO HURBANOVO AKO VEDECKÉ PRACOVISKO
Pre úspešnú observatórnu činnosť
je najdôležitejšie udržať kontinuitu meraní. Už prvý vedúci observatória
Dr. Štefan Ochaba (pôsobil tu v r. 1947–1960) sa zameral na zabezpečenie
prístrojovej vybavenosti jemu zvereného pracoviska. Rozvoj a modernizácia
prístrojovej bázy ostávajú prvoradou úlohou aj pre neskoršie vymenovaných
vedúcich: Eduard Csitneki (1960–1965), Silvester Krajčovič (1965–1970),
Štefan Pintér (1970–1986), Jozef Podsklan (1986–1988), Ján Kiss
(1988–1990), Zoltán Vörös (od r. 1990).
Kompletné geomagnetické merania
sa začali 1. januára 1949 a odvtedy sa vykonávajú nepretržite. Observatórium
úspešne napreduje v tvorbe dlhodobého kontinuálneho časového radu pozorovaní
zložiek D, H, Z až dodnes. Výsledky pozorovaní sa každoročne publikovali
v minulosti formou ročeniek (Results of Geomagnetic
Observatory at the Hurbanovo Geomagnetic Observatory) a v ostatných rokoch
sa zhrňujú prevažne v elektronickej forme. V súčasnosti je kompletný časový
rad hodinových hodnôt elementov GMP za 50-ročné obdobie (1949–1999) dostupný
aj na disketách.
Pre skvalitnenie
meraní bol vybudovaný nový absolútny pavilón so šiestimi piliermi na umiestnenie
prístrojov a tiež bola zabezpečená dôkladná rekonštrukcia tzv. nového variačného
pavilónu, ktorého výstavba sa začala v r. 1942.
Priaznivé podmienky
pre medziakademickú medzinárodnú spoluprácu pomohli slovenským geomagnetikom
nadviazať tvorivé pracovné kontakty s kolegami v zahraničí. Systematickými
sa stali porovnávacie merania, pomocou ktorých sa zabezpečuje adekvátnosť
monitoringu GMP. Návštevy pracovníkov GO v zahraničí, resp. pozvania kolegov
zo susedných štátov za účelom porovnávacích meraní pozitívne vplývali na
celkové skvalitnenie observatórnej činnosti, na dosiahnutie medzinárodného
štandardu v zbere a spracovaní geomagnetických údajov.
Observatórium
sa stáva platným článkom celosvetovej
siete geomagnetických observatórií. Jeho účasť na tvorbe globálnej databázy
geomagnetických údajov ako uceleného výstupu procesu monitoringu GMP sa
realizuje vo forme tesnej spolupráce so svetovými centrami dát WDC
(World Data Centre), ktoré vznikajú pre jednotlivé
regióny sveta. Potrebu ich založenia diktovali náročné úlohy v rámci Medzinárodného
geofyzikálneho roka IGY (International Geophysical Year, 1957–1958), kedy
zber a rozširovanie slnečno-geofyzikálnych údajov rozhodovali o vedeckom
úspechu tohto grandiózneho medzinárodného projektu. V súčasných podmienkach
celkovej globalizácie vedeckého výskumu je úloha dátových
centier o to dôležitejšia. GO Hurbanovo pravidelne zasiela kompletné
a vybrané výsledky pozorovaní v štandardnom formáte pre viaceré dátové
centrá (WDC-USA, WDC-Rusko, WDC-Európa, WDC-Japonsko).
V ostatnom čase
rastie záujem odbornej komunity o údaje s jemnejším škálovaním. Zvlášť
sú žiadúce pre výskum nelineárnej odozvy magnetosféry (napr. Vörös, 1994).
Stúpa potreba o údaje, špecifikujúce porušenosť GMP z kvantitatívneho hľadiska,
v reálnom čase. Zber a výmena 1-minútových údajov v jednotkách 0.1 nT na
takomto základe sa zabezpečuje v rámci medzinárodného programu INTERMAGNET
(International Real-Time Magnetic Observatory Network, t.j. Medzinárodná,
v reálnom čase pracujúca sieť magnetických observatórií).
Tento program
kladie vysoké nároky na v ňom zúčastnené observatóriá. Pomocou elektronických
médií a geostacionárnych družíc sa observatóriami poskytované údaje sústreďujú
v reálnom čase (do 72 hodín) v distribučných strediskách nazývaných GIN-y
(Geomagnetic Information Node, t.j. geomagnetický informačný uzol). Využíva
sa jednotný INTERMAGNET štandard, s
ktorým sú oboznámení aj užívatelia. Územne sú GIN-y rozložené nasledovne:
Golden, Colorado (USA), Ottawa (Kanada), Edinburgh (Veľká Británia), Paríž
(Francúzsko) a Kyoto (Japonsko). Okrem služieb v reálnom čase, distribuujú
sa každoročne pripravované definitívne
1-minútové dáta na INTERMAGNET CD-nosičoch. Vďaka mimoriadnemu úsiliu všetkých
pracovníkov observatória boli v r.
1997 skompletizované dáta z GO Hurbanovo a po prvýkrát pojaté do ročníkového
súboru INTERMAGNET CD-ROM. Tým, že sa splnili všetky štandardné
predpisy pre merania a digitálnu registráciu,
pre filtrovanie a spracovanie dát, bol nášmu observatóriu v r. 1998 udelený
štatút IMO. Je to významné ocenenie činnosti observatória, ktoré v rámci
modernizácie prístrojovej bázy nepremeškalo celosvetový trend prechodu
od analógovej fotoregistrácie na digitálnu formu monitoringu GMP.
Treba zdôrazniť,
že v r. 1996 realizovaná inštalácia modernej digitálnej aparatúry ako aj
zabezpečenie observatória modernou
počítačovou technikou je do značnej miery
výsledkom tesnej medzinárodnej spolupráce, najmä s Nemeckom a Poľskom.
Dobre fungujúca koordinácia pomohla
preklenúť značné finančné ťažkosti obdobia transformujúcej sa ekonomiky
zvlášť pociťovaných v rámci SAV.
Trvalý záujem o geomagnetické údaje zo strany
odbornej komunity ako aj užívateľov zo spoločenskej
praxe poukazuje na vysokú vedeckú i
aplikačnú hodnotu geomagnetických databáz.
Viaceré zaujímavé vedecké výsledky sa získali
slovenskými geomagnetikmi (mnohokrát v spolupráci
so zahraničnými kolegami) na základe všeobecne dostupnej
geomagnetickej databázy so širokým využitím údajov z GO Hurbanovo.
Štúdium viacerých prejavov variability GMP (pozri napr. Bruzek, Durrant,
1983) sa sústredilo najmä na analýzu Sq variácie (napr. Ochabová, 1966),
búrkovej variácie (napr. Ochabová, 1974, 1976, 1982), zálivovitých porúch
(napr. Bieleková, 1977), zvláštnych javov a magnetických pulzácií (Marquart,
1976; Střeštík, Prigancová, 1996) ako aj dlhodobej dynamiky výskytu
Slnkom generovaných porúch v geopriestore, napr.
polárnych žiar (Prigancová, Bieleková, 1993).
V súlade so zameraním
medzinárodných projektov sa domáci výskum v oblasti geomagnetizmu sústreďuje
na analýzu geoefektívnych slnečných a medziplanetárnych
procesov, najmä na výskum nárazových vĺn (Pintér, 1969; Kecskeméty,
Pintér, 1981; Pintér, Kecskeméty, 1981) a
ďalších tranzientnych javov v medziplanetárnom priestore (Pintér, 1982).
Viaceré výsledky získané pri štúdiu energetiky magnetických búrok (napr.
Prigancová, Feldstein, 1992; Prigancová et al., 1994; Prigancová, 1996),
problematiky slnečných a medziplanetárnych zdrojov geomagnetických porúch
v kontexte kozmického počasia (napr. Prigancová, 1980; Prigancová, Bieleková,
1998; Bieleková, 1998), procesov nelineárnej odozvy magnetosféry (napr.
Vörös, 1990; Vörös, 1994; Vörös, 1998; Vörös et al., 1998) sa získali
v rámci medzinárodných programov, napr. STEP, SRAMP.
V rámci medzinárodnej
spolupráce s českými, poľskými, ukrajinskými a maďarskými kolegami sa pracovníci
observatória podieľali na magnetotelurickom a magnetovariačnom výskume
vnútornej stavby Západných Karpát,
pri ktorom sa upresnilo rozloženie elektrickej
vodivosti v zemskej kôre a vrchnom plášti Zeme (napr. Semenov et al., 1997).
Lokálne merania GMP sa tiež použili na interpretáciu kolárovskej
magnetickej anomálie (Valach, Váczyová,1999).
Geomagnetické
údaje sa tiež využívajú pre interdisciplinárne
výskumy vrátane štúdia vplyvu slnečnej variability na globálne zmeny
klímy (napr. Prigancová et al., 1998).
4. GMP NA ÚZEMÍ SLOVENSKA
Štúdium časových zmien GMP vychádza z výsledkov monitoringu GMP v Hurbanove. Na obr. 1 je znázornený dlhodobý priebeh ročných hodnôt základných elementov GMP a totálnej indukcie F. Obr. 2 dokumentuje vznik najzaujímavejšieho globálneho úkazu variability GMP – magnetickej búrky. Priebeh návratovej fázy uvedenej búrky v dňoch 23.–28. 5. 2000 odzrkadľuje zložitý charakter odozvy magnetosféry na geoefektívnu slnečnú poruchu. Výsledky magnetických mapovaní uskutočňovaných v 10–15 ročných intervaloch na sieti tzv. sekulárnych bodov umožňujú sledovať časovo-priestorové zmeny GMP na území Slovenska. Prvé kompletné magnetické mapovanie sa realizovalo v r. 1951–1953 na reprezentatívnej sieti 130 meracích bodov. V minulosti realizované mapovania neboli kompletné a vychádzali z nižšieho počtu bodov (najmä v rámci Rakúsko-Uhorska). Po vzniku Československa sieť meracích sa zhustila a na začiatku 50-tych rokov sa vybudovala nová sieť 130 bodov. Prigancová et al. (2000) predkladajú zhrňujúcu informáciu o magnetickom mapovaní Slovenska pre epochy 1850.0, 1875.0, 1890.0, 1925.5, 1932.0, 1936.5, 1952.5, 1967.5, 1980.5 a 1995.5.
Obr. 1. Priebeh ročných hodnôt základných elementov GMP D, H, Z a totálnej indukcie F podľa meraní na GO Hurbanovo.
Obr. 2. Magnetická búrka v dňoch 23.–28.
5. 2000 podľa registrácií GO Hurbanovo
Pravidelné magnetické
mapovanie územia sa využíva pre štúdium
dynamiky GMP, pre výpočet sekulárnej variácie jeho zložiek a totálneho
poľa (Prigancová et al., 2000).
Jedným z výsledkov magnetického mapovania
územia je výpočet tzv. regionálneho normálneho
poľa. Ak to poznáme, dá sa ľahko vyhotoviť mapa anomálií GMP na území Slovenska,
čo je rozdiel medzi skutočným a normálnym rozložením poľa (Krajčovič, Németh,
1972;
Podsklan, 1977; Váczyová, 1999).
Na základe magnetického
mapovania pripravované geomagnetické mapy prvého rádu nachádzajú široké
uplatnenie pre spoločenské potreby a pre geologický prieskum; na nich nadväzujú
magnetické merania lokálneho charakteru.
Magnetickým mapovaním
sa zabezpečuje aktualizácia rozloženia
GMP na území republiky. Potrebu pravidelných
mapovaní názorne vidíme napr. z porovnania máp rozloženia magnetickej deklinácie
D pre epochy 1932.0 a 1995.5 (obr. 3, 4). Pre epochu 1995.5 sa na obr.
5 tiež uvádza mapa izodynám totálnej indukcie poľa.
Obr. 3. Mapa rozloženia magnetickej deklinácie na území Slovenska
pre epochu 1932.0.
Obr. 4. Mapa rozloženia magnetickej
deklinácie na území Slovenska pre epochu 1995.5.
Obr. 5. Mapa izodynám totálnej indukcie GMP na území Slovenska pre epochu 1995.5.
GO Hurbanovo zabezpečuje
medzinárodný štandard meraní a uznanie observatória za Referenčné centrum
magnetickej deklinácie na Slovensku je výrazným ocenením
jeho záslužnej činnosti na domácej pôde.
Medzinárodným
uznaním činnosti GO Hurbanovo bolo vedecké podujatie
IX. IAGA Workshop on Geomagnetic Observatory
Instruments, Data Acquisiton and Processing,
ktoré sa konalo v dňoch 12.–18. 6. 2000 na Slovensku na základe rozhodnutia orgánov IAGA.
5. IX. IAGA WORKSHOP
Organizáciu IX.
Workshopu zverili oficiálne orgány IAGA slovenským geomagnetikom. Bola
to neľahká, ale stimulujúca úloha. Išlo o maximálnu mobilizáciu prác vrátane
obnovenia budovy observatória, meracích pavilónov a areálu ako celku. Finančne
boli tieto práce zabezpečené vďaka vzácnej ústretovosti Predsedníctva SAV
a tiež Mestského úradu v Hurbanove a osobne pani primátorky Margity
Zemkovej.
Workshop tradične
predpokladal dve časti: merania a vedecké sympózium. Vedecký program sympózia
bol odsúhlasený medzinárodným Programovým výborom podujatia pod
vedením Jeana Rassona (Belgicko).
Workshop sa začal
na GO Hurbanovo, kde v areáli observatória sa uskutočnili porovnávacie
merania (12.–14. 6. 2000). Viacerí účastníci doniesli svoje prístroje a
celkový počet absolútnych meraní pomocou DI-flux prístrojov
dosiahol 90 a meraní totálneho poľa pomocou protónových magnetometrov 19.
Upútali pozornosť prítomných prototypy nových prístrojov prezentovaných
kolegami z Dánska, Kanady, Maďarska, Poľska, Ruskej federácie
a USA.
Veľmi užitočným
bol INTERMAGNET Panel, zorganizovaný funkcionármi programu INTERMAGNET,
ktorí sa zišli pod vedením predsedu Výkonnej rady programu Richardom Colesom
na svojom pracovnom stretnutí v Hurbanove. Konalo sa 10.–11. 6. 2000 a
časovo nadväzovalo na workshop.
Na vedeckom sympóziu, ktoré sa konalo v Kongresovom
centre SAV v Smoleniciach, bolo prednesených
10 pozvaných prednášok, 42 referátov a bolo vystavených 18 posterov. Zúčastnení
vysoko hodnotili vedeckú úroveň sympózia, ktoré sa zameralo na teoretické
a experimentálne aspekty prístrojovej techniky, na optimalizáciu observatórnej
činnosti a metód spracovania geomagnetických
údajov, na dynamiku GMP a jeho modelovanie a ďalšie aktuálne otázky geomagnetizmu.
Vedecké stretnutie
geomagnetickej komunity v zastúpení 28 štátov zo všetkých kontinentov sveta,
prítomnosť prezidenta IAGA Davida Kerridgea a ďalších významných
autorít vytvorilo dôstojný rámec pripomenutia
100-ročného jubilea GO Hurbanovo aj v medzinárodnom kontexte.
LITERATÚRA
Bieleková M., 1977: Analysis of the connection of geomagnetic bays with
geomagnetic activity and interplanetary magnetic
field in 1968. Geomagn. Aeron., 17, 1064 (in
Russian).
Bieleková M., 1998: On diversity of the relationship between solar
wind and magnetospheric activity parameters: Q and D
days. Contr. Geophys. Geod., 28, 269.
Bruzek A., C. J. Durrant (Eds), 1983: Ilustrovaný slovník termínov
slnečnej a slnečno-zemskej
fyziky. SÚAA, Hurbanovo.
Druga L., 1992: Hvezdáreň Hurbanovo. SÚAA,
Hurbanovo.
Druga L., 1998: 125 rokov hvezdárne Hurbanovo. SÚAA, Hurbanovo.
Kecskeméty K, Š. Pintér, 1981: Dependence of ESD intensity on collisionless
shock wave characteristics. Adv. Space Res.,
1, 101.
Krajčovič S., M. Németh, 1972: Distribution
of the geomagnetic field in Slovakia for epoch 1967.5. Contr. Geophys.
Inst.
SAS, 3, 16.
Marquart P., 1976: Special phenomena, storms and pulsations on geomagnetic
records from Hurbanovo. Contr. Geophys.
Inst. SAS, 6, 61.
Ochabová P., 1966: The variability of the Sq-variation of the geomagnetic
field at Hurbanovo in relation to the relative sunspot
numbers. Travaux Géophys. No. 257.
Ochabová P., 1974: Relation between the solar plasma velocity and the
storm time depression of the geomagnetic field at low
and middle latitudes. Contr. Geophys. Inst.
SAS, 5, 41.
Ochabová P., 1976: Sudden commencements of geomagnetic storms in connection
with velocities of the storm-time solar
wind. Contr. Geophys. Inst. SAS, 6, 49.
Ochabová P., 1982: Geomagnetic storm variations and the average characteristics
of the interplanetary magnetic field. Contr.
Geophys. Inst. SAS, 12, 9.
Pintér Š, 1969: Some relations between 3 cm solar radio bursts, flares,
X-rays and geomagnetic crochets. BAC, 20, 151.
Pintér Š, 1982: Experimental study of flare-generated collisionless
interplanetary shock wave propagation. Space Sci. Rev.,
32, 145.
Pintér Š, K. Kecskeméty, 1981: The Earth's bow shock thickness related
to the upstream plasma parameters. Adv. Space
Res., 1, 89.
Podsklan J., 1977: Secular variations of the elements of the geomagnetic
field at Hurbanovo. Contr. Geophys. Inst. SAS,
10, 65.
Prigancová A., 1980: Solar wind evolution and recurrent geomagnetic
disturbances. Contr. Geophys. Inst. SAS, 10, 53.
Prigancová A., 1996: On magnetospheric response during stormy periods.
Adv. Space Res., 18, (8)237.
Prigancová A., M. Bieleková, 1993: Long term trend in the seasonal
variation of the magnetospheric response. In: J. Hruska et
al. (Eds): Solar-terrestrial Predictions –
IV, NOAA SEL, Boulder, 636.
Prigancová A., M. Bieleková, 1998: Medium- and long-term modulation
peculiarities of response of the near-Earth
environment and space weather prediction.
Adv. Space Res., 22, 89.
Prigancová A., Ya. I. Feldstein, 1992: Magnetospheric storm dynamics
in terms of energy output rate. Planet. Space Sci.,
40, 581.
Prigancová A., M. Bieleková, Ya. I. Feldstein, 1994: Magnetic storm
development and its quantification for aims of modeling.
J. Geomag. Geoelectr., 46, 341.
Prigancová A., M. Hvoždara, M. Bieleková,
1998: On sun-climate relations: Hurbanovo data, 1871–1995. Contr. Geophys.
Inst. SAS, 28,
161.
Prigancová A., M. Hvoždara, I. Túnyi,
M. Váczyová, Z. Vörös, 2000: Geomagnetické observatórium Hurbanovo: 100-ročné
jubileum – Hurbanovo
Geomagnetic Observatory: 100-year Anniversary, GFÚ SAV, Bratislava.
Semenov V. Yu., A. Ádám, M. Hvoždara,
V. Wesztergom, 1997: Geoelectrical structure of the Earth’s mantle in Pannonian
Basin.
Acta Geod. Geoph. Hung., 32, 151.
Střeštík J., Prigancová A., 1996: Statistical
regularities of geoelectric Pc3 pulsations at station Šrobárová over the
period
1979–1984. Travaux
Géophysiques, XXXVII, 61.
Valach F. M., Váczyová, 1999: Analysis of the geomagnetic anomaly within
the Kolárovo Basin using GMINV. Phys. Chem.
Earth (A), 24, 461.
Váczyová M., 1999: Distribution of the Earth's magnetic field on the
territory of Slovakia for the 1995.5 epoch. Contr.
Geophys. Geod., 29, 269.
Vö rö
s Z, 1990: Fractal analysis applied to some geomagnetic storms observed
at the Hurbanovo geomagnetic observatory.
Ann. Geophysicae, 8, 191.
Vörös Z., 1994: The magnetosphere as a nonlinear system. Studia Geophys.
et Geod., 38, 168.
Vörös
Z., 1998: Multifractal analysis of geomagnetic data. Revista Geofisica,
48, 77.
Vörös
Z., P. Ková cs, A. Juhász,
A. Körmendi, A. W. Green, 1998: Scaling
laws from geomagnetic time series. Geophys.
Res. Lett., 25, 2621.