Vysledky

a) Korelacie

Pocitali sme korelacie medzi viacerymi spektralnymi charakteristikami ako pre nefiltrovane tak aj pre filtrovane data.
Studovali sme hlavne korelacie medzi dopplerovskou rychlostou v centre ciary (v_r) a ciarovou centralnou intenzitou I_r.

Na obrazku 1 uvadzame korelacie medzi v_r vsetkych troch ciar ako funkciu vysky formovania ciar. Oznacenie
Dh znamena rozdiel medzi vyskami formovania centier spektralnych ciar. Tieto korelacie boli pocitane pre
vsetkych 5 setov ciar, takze je mozne vidiet maly casovy vyvoj pretoze spektrum 162 bolo zaznamenane priblizne o
jednu minutu skor ako spektrum 168. Vo vsetkych pripadoch (obr.1) korelacia linearne klesa so zvacsovanim
Dh. Vyznamnym faktom je, ze este aj pre velky rozdiel vo vyske okolo 250 km stale zostava velka korelacia s
korelacnym koeficientom   ~ 0.76. Obdobny vysledok v korelaciach sme ziskali pre filtrovane data.

Obrázok 1.  Korelacia medzi dopplerovskymi rychlostami v centre ciary v_r. Dh znaci rozdiel vo formovani centier
spektralnych ciar a cisla 162, 163, 166, 167 a 168 oznacuju cisla zaberov.

Na obrazku 2 uvadzame korelacie pre intenzitu v centre ciary I_r v rovnakej zavislosti na Dh tak ako v obrazku 1. Znovu mozeme vidiet velku korelaciu medzi I_r pre nizsie Dh hodnoty pricom tato korelacia klesa prudko dole so zvacsujucim sa Dh. Na hodnote Dh ~ 150 km sa vo vsetkych piatich pripadoch pokles korelacie stava menej prudkym avsak hodnota korelacie zostava stale relativne vysoka (korelacny koeficient ~ 0.70) aj na Dh ~ 250 km.

Obrazok 2.  Korelacia medzi centralnymi intenzitami I_c . Dh znaci rozdiel vo formovani centier spektralnych ciar a cisla 162, 163, 166, 167 a 168 oznacuju cisla zaberov.

V dalsom sme analyzovali korelacie medzi fwhm, ekvivalentnou sirkou W_l, a uz vyssie spominanymi parametrami v_r a I_r . Ko- relacia fwhm a W_l s I_c a s v_r bola nizka bez vyrazneho trendu. Pre korelacie fwhm, W_l a v_r s I_r sme nasli v niektorych pripa- doch vyssiu hodnotu korelacneho koeficientu ako 0.5, indikujucu slabu korelaciu danych velicin. Vysledky su v Tabulke 3.
 
 

Tabulka 3.  Korelacne koeficienty pre rozne spektralne charakteristiky. Udaje v zatvorkach su pre filtrovane data.

l	cislo zaberu	< Ir , vr >	< Ir , Wl>	< Ir , fwhm >
630.2	162	0.45(0.45)	-0.68(-0.73)	0.54(0.53)
630.2	163	0.47(0.33)	-0.74(-0.69)	0.67(0.61)
630.2	166	0.28(0.40)	-0.41(-0.26)	0.57(0.55)
630.2	167	0.18(0.36)	-0.38(0.24)	0.59(0.51)
630.2	168	0.26(0.28)	-0.71(-0.66)	0.59(0.58)
630.1	162	0.42(0.40)	-0.63(-0.63)	0.56(0.48)
630.1	163	0.47(0.26)	-0.60(-0.60)	0.73(0.50)
630.1	166	0.20(0.35)	-0.36(-0.26)	0.61(0.44)
630.1	167	0.11(0.31)	-0.27(0.23)	0.66(0.38)
630.1	168	0.18(0.26)	-0.58(-0.57)	0.68(0.41)
649.4	162	0.25(-0.23)	-0.72(-0.69)	0.53(0.42)
649.4	163	0.34(-0.13)	-0.38(0.23)	0.65(0.41)
649.4	166	-0.03(-0.13)	-0.51(-0.22)	0.56(0.35)
649.4	167	-0.10(-0.09)	-0.36(0.29)	0.64(0.36)
649.4	168	-0.04(-0.01)	-0.44(0.25)	0.62(0.26)

b) Bisektory

Pre analyzu sme si pripravili tzv. priemerne bisektory, ktore sme ziskali nasledovnym sposobom: vsetky intenzity kontinua
pozdlz strbiny boli scitane a bola z nich vypocitana priemerna hodnota. Potom sme urcili priemerny granularny
bisektor pre tie skany v spektre, ktorych kontinuum bolo vacsie ako 1 (I_c > 1) a itergranularny priemerny bisektor sme
obdobne ziskali ako priemer bisektorov pre tie skany v spektre, ktore mali intenzitu kontinua I_c < 1.

Priklad takychto priemernych bisektorov pre spektrum 162 je ukazany na obrazku 3. Horizontalne a vertikalne usecky
oznacuju standardnu odchylku ziskanu pri priemerovani. Je vidiet, ze odchylka je trocha mensia pri centre ciary a
zvacsuje sa smerom k hodnotam bisektorov, ktore prisluchaju kridlam ciary formujucim sa hlbsie vo fotosfere.

Rovnaku proceduru sme aplikovali aj na filtrovane data a vysledok je na obrazku 4. Z porovnania obrazkov 3 a 4
vidime, ze pre filtrovane a nefiltrovane data sme ziskali rozdielne vysledky.

Obrazok 3.  Priemerovane granularne a intergranularne bisektory pre spektrum 162.

Obrazok 4.  Priemerovane granularne a intergranularne bisektory pre filtrovane data, pre spektrum 162.

c) Granularne bisektory Nefiltrovane a filtrovane granularne bisektory su si velmi podobne a vyskytuju sa na takmer rovnakej pozicii. Pre
filtrovane bisektory je standardna odchylka podstatne vacsia pri hladine kontinua, zatial co pre nefiltrovane bisektory
ostava takmer rovnaka v celej ciare.

d) Intergranularne bisektory

Filtrovany intergranularny bisektor je zjavne posunuty v pozicii k modrej casti spektra v porovnani s nefilrovanym
intergranularnym bisektorom a jeho asymetria je potlacena. Tiez standardna odchylka je vyrazne zredukovana. Z
uvedeneho je jasne, ze filtrovanie silne ovplyvnilo intergranularne bisektory.

Dalsia strana: Diskusia vysledkov     Predchadzajuca strana: Pozorovaci material
Prva strana: Dynamika hornej fotosfery