Pocitali sme korelacie medzi viacerymi spektralnymi charakteristikami
ako pre nefiltrovane tak aj pre filtrovane data.
Studovali sme hlavne korelacie medzi dopplerovskou rychlostou v centre
ciary (vr) a ciarovou centralnou intenzitou Ir.
Na obrazku 1 uvadzame korelacie medzi vr vsetkych
troch ciar ako funkciu vysky formovania ciar. Oznacenie
Dh
znamena rozdiel medzi vyskami formovania centier spektralnych ciar. Tieto
korelacie boli pocitane pre
vsetkych 5 setov ciar, takze je mozne vidiet maly casovy vyvoj pretoze
spektrum 162 bolo zaznamenane priblizne o
jednu minutu skor ako spektrum 168. Vo vsetkych pripadoch (obr.1) korelacia
linearne klesa so zvacsovanim
Dh.
Vyznamnym faktom je, ze este aj pre velky rozdiel vo vyske okolo 250 km
stale zostava velka korelacia s
korelacnym koeficientom ~ 0.76. Obdobny vysledok v korelaciach
sme ziskali pre filtrovane data.
Na obrazku 2 uvadzame korelacie pre intenzitu v centre ciary Ir v rovnakej zavislosti na Dh tak ako v obrazku 1. Znovu mozeme vidiet velku korelaciu medzi Ir pre nizsie Dh hodnoty pricom tato korelacia klesa prudko dole so zvacsujucim sa Dh. Na hodnote Dh ~ 150 km sa vo vsetkych piatich pripadoch pokles korelacie stava menej prudkym avsak hodnota korelacie zostava stale relativne vysoka (korelacny koeficient ~ 0.70) aj na Dh ~ 250 km.
V dalsom sme analyzovali korelacie medzi fwhm, ekvivalentnou
sirkou Wl, a uz vyssie spominanymi
parametrami vr a Ir . Ko- relacia fwhm
a Wl s Ic
a s vr bola nizka bez vyrazneho trendu. Pre korelacie
fwhm, Wl a vr
s Ir sme nasli v niektorych pripa- doch vyssiu hodnotu
korelacneho koeficientu ako 0.5, indikujucu slabu korelaciu danych velicin.
Vysledky su v Tabulke 3.
|
cislo zaberu | < Ir , vr > | < Ir , Wl> | < Ir , fwhm > |
630.2 | 162 | 0.45(0.45) | -0.68(-0.73) | 0.54(0.53) |
630.2 | 163 | 0.47(0.33) | -0.74(-0.69) | 0.67(0.61) |
630.2 | 166 | 0.28(0.40) | -0.41(-0.26) | 0.57(0.55) |
630.2 | 167 | 0.18(0.36) | -0.38(0.24) | 0.59(0.51) |
630.2 | 168 | 0.26(0.28) | -0.71(-0.66) | 0.59(0.58) |
630.1 | 162 | 0.42(0.40) | -0.63(-0.63) | 0.56(0.48) |
630.1 | 163 | 0.47(0.26) | -0.60(-0.60) | 0.73(0.50) |
630.1 | 166 | 0.20(0.35) | -0.36(-0.26) | 0.61(0.44) |
630.1 | 167 | 0.11(0.31) | -0.27(0.23) | 0.66(0.38) |
630.1 | 168 | 0.18(0.26) | -0.58(-0.57) | 0.68(0.41) |
649.4 | 162 | 0.25(-0.23) | -0.72(-0.69) | 0.53(0.42) |
649.4 | 163 | 0.34(-0.13) | -0.38(0.23) | 0.65(0.41) |
649.4 | 166 | -0.03(-0.13) | -0.51(-0.22) | 0.56(0.35) |
649.4 | 167 | -0.10(-0.09) | -0.36(0.29) | 0.64(0.36) |
649.4 | 168 | -0.04(-0.01) | -0.44(0.25) | 0.62(0.26) |
b) Bisektory
Pre analyzu sme si pripravili tzv. priemerne bisektory, ktore sme ziskali
nasledovnym sposobom: vsetky intenzity kontinua
pozdlz strbiny boli scitane a bola z nich vypocitana priemerna hodnota.
Potom sme urcili priemerny granularny
bisektor pre tie skany v spektre, ktorych kontinuum bolo vacsie ako
1 (Ic > 1) a itergranularny
priemerny bisektor sme
obdobne ziskali ako priemer bisektorov pre tie skany v spektre, ktore
mali intenzitu kontinua Ic <
1.
Priklad takychto priemernych bisektorov pre spektrum 162 je ukazany
na obrazku 3. Horizontalne a vertikalne usecky
oznacuju standardnu odchylku ziskanu pri priemerovani. Je vidiet, ze
odchylka je trocha mensia pri centre ciary a
zvacsuje sa smerom k hodnotam bisektorov, ktore prisluchaju kridlam
ciary formujucim sa hlbsie vo fotosfere.
Rovnaku proceduru sme aplikovali aj na filtrovane data a vysledok je
na obrazku 4. Z porovnania obrazkov 3 a 4
vidime, ze pre filtrovane a nefiltrovane data sme ziskali rozdielne
vysledky.
Obrazok 3. Priemerovane granularne a intergranularne bisektory pre spektrum 162.
Obrazok 4. Priemerovane granularne a intergranularne bisektory pre filtrovane data, pre spektrum 162.
c) Granularne bisektory Nefiltrovane a filtrovane granularne
bisektory su si velmi podobne a vyskytuju sa na takmer rovnakej pozicii.
Pre
filtrovane bisektory je standardna odchylka podstatne vacsia pri hladine
kontinua, zatial co pre nefiltrovane bisektory
ostava takmer rovnaka v celej ciare.
d) Intergranularne bisektory
Filtrovany intergranularny bisektor je zjavne posunuty v pozicii k modrej
casti spektra v porovnani s nefilrovanym
intergranularnym bisektorom a jeho asymetria je potlacena. Tiez standardna
odchylka je vyrazne zredukovana. Z
uvedeneho je jasne, ze filtrovanie silne ovplyvnilo intergranularne
bisektory.