RNDr. Oliver Bochníček, SHMÚ, Bratislava,
oliver.bochnicek @shmu.sk
Doc. RNDr. Záviš Bochníček, CSc., Bratislava,
Abstrakt
Príspevok pojednáva o vplyvoch čiastočného
zatmenia Slnka ( 99%) dňa 11.8.1999 na chod niektorých meteorologických
prvkov meraných a zaznamenávaných automatickou me-teorologickou stanicou
MILOS 500, VAISALA. Poveternostná situácia do značnej miery ovplyvnila
rozdiely v plošnom porovnaní meraní meteorologických prvkov. Najvýraznejšie
zmeny oproti normálnemu chodu za zmenených podmienok boli pozorované u
trvania slnečného svitu, globálneho žiarenia, teploty vzduchu v 2 m, prízemnej
teploty vzduchu v 5 cm, vlhkosti vzduchu, rýchlosti vetra a teploty pôdy
do 5 cm.
1. ÚVOD
Dňa 11.8.1999
nastalo nad Európou úplné zatmenie Slnka. Pás totality prechádzal strednou
Európou kraji-nami južné Nemecko, Rakúsko a Maďarsko Aj napriek tomu, že
pás totality neprechádzal cez Slovensko až 99 % zatmenie bolo možné pozorovať
z územia juho-západného Slovenska. Tento zriedkavý úkaz, vyskytujú-ci sa
v našich zemepisných šírkach 2 až 3 krát za 1000 rokov. Úkaz bol o to významnejší,
že sa vyskytol v poludňajších hodinách, čo na miestach nezakrytých
oblačnosťou umožňovalo sledovať zmeny, ktoré tento jav so sebou priniesol,
veľmi intenzívne. Z územia Slovenska úplné zatmenie Slnka bolo možné pozorovať
posledné v r. 1485 a budúce bude v r. 2135. Čiastočných zatmení je omnoho
viac: od IX storočia až dodnes ich
bolo 10. Predposledným bolo zatmenie 12.X.1996 a posledné bolo takmer úplné
11.VII.1999, ktoré sme pozorovali v maďarskom Szombathely 125 km južne
od Bratislavy, kde bolo úplné. Budúce čiastočné zatmenia budú 31.V.2003,
3.X.2005 a najmä zatmenie 29.III.20006,
ktoré vo vzdialenosti 1500 km od nás na južnom pobreží Turecka bude zatmením
úplným a veľmi podobným zatmeniu z r. 1999. Mesto Antalya leží tak-mer
v strede pásu totality a stane sa asi najvy-hladávanejším miestom astronómov
amterov aj pro-fesionálov. Stred zatmenia
nastane o 10.57 UT pri výške Slnka 67 stupňov., trvanie zatmenia na tomto
mieste bude 4 minúty a 7 sekúnd.
Maximálne trvanie
úplného zatmenia môže dosiahnuť takmer 8 minút. Z budúcich zatmení budú
také 2: 22.IX.2006 a 26.I.2009. U nás však pozorovateľné nebudú.
Zatmenia Slnka
sú časté: za uplynulých 5000 rokov nastalo celkovo 11 897 slnečných zatmení,
z toho 3 197 úplných, čo je 27% z celkového počtu všetkých zatmení. V štatistickom
priemere za dobu 3 rokov sú 2 úplné zatmenia Slnka, ale môže ich byť až
5 v jednom roku. Takýto prípad nastal v r. 1805 a v r. 1936. Nasledujúce
bude v r. 2207. V intervale 100 rokov je v jednom z nich zatmení 5, v 5
rokoch sú zatmenia 4, v 15 rokoch zatmenia 3 a v 79 rokoch zatmenia 2.
Nami sledované
augustové zatmenie 1999 patrí do série saros 145, v ktorej zatmenie vždy
po 18 rokoch a 10 alebo 11 dňoch plus 0.32 dňoch sa opakujú. Podľa toho
predchádzajúce zatmenia tejto série boli 31.VII.1981 a budúce 21.VIII.2017.
Zlomok 0.32 dňa spôsobuje presun pásu
totality každého nasledujúceho zatmenia o 120 stupňov na západ.
Zatiaľ čo astronómovia
sa venujú výhradne Slnku, odohrávajú sa počas zatmenia ďalšie procesy a
úkazy, ktorým venujeme pozornosť. Neobyčajnosť javu pôsobí na chovanie
sa živých organizmov. Hmyz, mravce, včely ale aj vtáci a tiež domáce zvieratá
ako je napríklad hydina, menia náhle režim dňa a chystajú sa k spánku,
prípadne prejavujú známky nepokoja. Je to asi vyvolané postupným úbytkom
slnečného osvetlenia a poklesom teploty.. Zatmenie,
najmä zatmenie úplné posobili a dodnes pôsobia na človeka mohutnýn dojmom.
V minulých dobách všetko nečakané, čo sa udialo v prírode, bolo považované
za prejav vôle bohov. Jav, kedy Slnko, nenahraditeľný zdroj svetla a tepla,
naraz zmizne z oblohy, bol jav nepriaznivý
a vyvolával obavu, čo keby Slnko zmizlo natrvalo. Zabrániť tomu znamenalo
zmeniť vôlu bohov. Ľudia sa pokúšali modlením a prnášaním obetí, čo ako
si vtedy vysvetlovali, bolo nakoniec vždy úspešné: zatmenie prešlo a Slnko
ďalej svietilo.
Mimoriadnosť
takéhoto nebeského javu zostala aj v ďalších dobách, kedy podstata javu
bola už známa a vysvetlená. Pôsobivo to opísal rakúsky spisovateľ Adalbert
Stifter, jeho popis opakuje M. Waldmeier v knihe “Sohne und Erde”, Zurich
1946.
V našom príspevku
sme sa zamerali na priebeh hlav-ných meteorologických prvkov na stanici
Slovenského hydrometeoro- logického ústavu v Bratislave, kde zatme-nie
bolo síce čiastočné, ale o veľkosti 0.99.
2. METEOROLOGICKÁ SITUÁCIA
Odborná aj laická
verejnosť sa už niekoľko dní pred zatmením Slnka intenzívne zaujímala o
priebeh počasia, pravdepodobnosť pozorovania tohoto významného úkazu. V
pohotovosti boli najmä meteorológovia (synoptici) predpovedajúci počasie,
ale tiež klimatológovia, zaobe-rajúci sa dlhodobými charakteristikami
počasia, najmä z pohľadu pravdepodobnosti výskytu zrážok, oblačnosti a
pod.
Celková poveternostná
situácia na tento deň nevyzerala vôbec priaznivo. Za studeným zvlneným
frontom, ktorý v sprievode zrážok, prehánok a búrok prešiel v nočných hodinách
celým územím Slovenska smerom na východ, prúdil do našej oblasti od severozápadu
chladnejší vzduch. V ňom sa nad Karpaty začal rozširovať nevýrazný výbežok
tlakovej výše. Meteorológovia pre územie Slovenska na 11.8.1999 predpovedali
polooblačné, popoludní hlavne na severe
až oblačné počasie. Na severe miestami, inde len ojedinele v popoludňajších
hodinách prehánky. Najčas-tejšia otázka znela: "Aká bude obloha počas zatmenia?"
"Budeme môcť zatmenie vôbec pozorovať?" Keďže od vyjadrenia meteorológovzáviselo
rozhodnutie mnohých občanov či vycestovať za priaznivejšími podmienkami
sledovania tohoto významného úkazu, nebola to vec vôbec jednoduchá. Meteorológovia
to však zvládli, keď predpokladali 50 až 80 percentnú pravdepodobnosť sledovania
zatmenia v závislosti od miesta pozorovania.
V oblasti juhozápadného Slovenska bolo spočiatku zamračené, miestami prehánky,
ktoré predpoludním ustali, oblačnosť sa pretrhala a prevládala len malá
kopovitá oblačnosť. To malo za následok úspešné a tak dlho očakávané pozorovanie
zatmenia Slnka.
Čiastočné zatmenie
Slnka nastalo v Bratislave v 10.15 h, vrcholilo v 11.48 h a skončilo v
13.10 h stredoeurópskeho času (SEČ). V dobe vrcholu bolo zatienené 99 %
slnečného kotúča. Predstavu o oblačnosti nad Strednou Európou dokumentuje
snímok zo satelitnej družice Obr. 1a a 1b z 10. a 11.h SEČ.
V dobe zatmenia
došlo k náhlym zmenám v priebehu meteorologických prvkov. Najvýraznejšie
sa to prejavilo v trvaní slnečného svitu, intenzite globálneho žiarenia,
teploty vzduchu, relatívnej vlhkosti ako aj teplote pôdy. Všetky
meteorologické prvky v príspevku spomínané boli merané automatickou meteorologickou
stanicou VAISALA, MILOS 500.
Obr. 1 a, b Satelitný snímok dňa 11.8.1999 o 09.00 h UTC (10.00 h SEČ) a 10.00 h UTC (11.00 h SEČ) ?
3. VÝSLEDKY
ZMENA SLNEČNÉHO SVITU
A GLOBÁLNEHO ŽIARENIA
Technické parametre merania slnečného svitu:
4. ZMENY TEPLOTY A VLHKOSTI VZDUCHU
Technické parametre merania teploty vzduchu:
5. ZMENY RÝCHLOSTI VETRA
Technické parametre merania rýchlosti vetra:
6. ZMENY TEPLOTY PODY
Technické parametre merania teploty pôdy:
7. ZÁVER
Meranie meteorologických prvkov ako aj samotná príprava sa aj napriek nie priaznivému vývoju počasia v dňoch tesne pred samotným zatmením Slnka, nakoniec ukázalo veľmi užitočné. Boli vyhodnotené merania všetkých meteorologických prvkov zaznamenané automatickou meteorologickou stanicou (Bratislava, Koliba). Najvýraznejšie sa prejavilo zakrytie slnečného kotúča na priebehu trvania slnečného svitu, globálneho žiarenia, teploty vzduchu tak v 2 m ako aj v 5 cm nad zemským povrchom, vlhkosti vzduchu, rýchlosti vetra a teploty pôdy 5 a 10 cm a na časovom oneskorení zmien jednotlivých meteorologických prvkov za optickou fázou zatmení. Tým sa zároveň potvrdil dominantný vplyv Slnka na energetickú bilanciu zemský povrch - atmosféra a zemský povrch - pôda. I keď pozorovanie zatmenia Slnka bolo už v Bratislave pozorované 30.6.1954 zamerané najmä na úbytok svetelnej intenzity v pásmach spektra červeného, žltého a ultrafialového, merania poklesu teploty, merania intenzity počuteľnosti vysielača Bratislava a meranie intenzity kozmického žiarenia, meranie a vyhodnotenie meraní automatickou meteorologickou stanicou 11.8.1999 považujeme za ďalší vklad do poznania tak zriedkavo sa vyskytujúceho sa javu, akým zatmenie Slnka bezpochyby je.