VYSLEDKY A DISKUSIA

Globalne periody variacii magnetickych indexov a toku kozmickeho ziarenia, ziskane z globalnych vykonovych spektier VT
(tu graficky neznazornenych) su uvedene v tabulke 1.

Tabulka 1. Tabulka uvadza najvyraznejsie periody (v dnoch alebo rokoch) jednotlivych indexov v okoli synodickej rotacnej periody 27dni, strednodobych a dlhodobych period, urcenych z globalnych vykonovych spektier VT. V prvom riadku su uvedene predpovedane periody globalnych oscilacii Slnka z modelu Wolffa (1974). LT (1) oznacuje periody kratsie ako 1000dni a LT (2) dlhsie ako 1000dni.

IP(dni)	27.0-	53-	83-	155-	270-	323-	LT (1)-	LT (2)-
MPSI	27.5				268	396-1.1r	877-2.4r
MWSI	26.4	53		164	263	414-1.2r
XBG	28.0		83	155	301		568-1.5r	1333-3.7r
LDE	31.5	48	80	146	223	770-2.1r	850-2.3r	1412-3.9r
IMP	38.2		83	157	268		810-2.2r
CR						400-1.1r	647-1.7r

2-rozmerne vykonove spektra vlnkovej transformacie MPSI a MWSI indexov su znazornene na obr.2, 3.  2-rozmerne vykonove spektrum kozmickeho ziarenia zas na obr. 4.

Obrazok 2.  2-rozmerne VT vykonove spektrum MPSI indexu, vypocitane s casovym krokom 1den a 48 krokmi
na 1 oktavu v periodach. Suvisla hrubsia ciara ohranicuje oblasti spektra s amplitudami nad 95% hranicu
vyznamnosti vykonoveho spektra. Oblasti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi radu dat su znazornene
srafovanymi oblastami. Maxima a minima slnecnych cyklov podla Wolfovho indexu slnecnych skvrn su
oznacene ciarkovanymi a bodkovanymi zvislymi ciarami.

Obrázok 3. 2-rozmerne VT vykonove spektrum MWSI indexu, vypocitane s rovnakym rozlisenim ako vykonove
spektra MPSI indexu a kozmickeho ziarenia. Hranica vyznamnosti, casti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi
suboru dat a obdobia slnecnych maxim a minim su oznacene rovnako ako v obr. 2 a obr. 4.

Obrazok 4.  2-rozmerne VT vykonove spektrum kozmickeho ziarenia, vypocitane s rovnakym rozlisenim ako
vykonove spektra magnetickych indexov. Hranica vyznamnosti, casti vykonoveho spektra, ovlyvnene okrajmi
uboru dat a obdobia slnecnych maxim a minim su oznacene rovnako ako v obr. 2. a obr. 3.

Vsetky tri vykonove spektra VT ukazuju jednoznacne vyrazne nespojity priebeh amplitud roznych period pocas celeho skumaneho obdobia. Jasne je viditelna suvislost vyskytu vyznamnych amplitud s priebehom 11-rocneho slnecneho cyklu, ked pocas minim slnecnej aktivity neexistuje ziadna vyznamna perioda
pre ziaden z indexov.

Spektra magnetickych indexov ukazuju, ze priebeh strednodobych a dlhodobych period je v oboch slnecnych cykloch nespojity. Impulzy zvysenych amplitud sa zhoduju s obdobiami pred a po maxime slnecneho cyklu, vytvarajuc tak znamu Gnevysevovu medzeru (Storini a Pase, 1995; Bazilevskaya a kol., 1998, Rybák, Antalová a Storini, 2000). Priblizne 150-dnova perioda, znama z mnohych slnecnych indexov (Rieger a kol., 1985, Cane, Richardson a von Rosenvinge, 1998, Rybák, Antalová a Storini, 2000) je pritomna nielen v magnetickych indexoch (sucasne s inymi periodami) ale i v toku kozmickeho ziarenia, a to v rokoch 1981,4, 1982,7, 1986,1, 1990,0, a 1991.6.

Ocakavana perioda toku kozmickeho ziarenia okolo 1,7 roka (Valdés-Galicia, Pérez-Enríquez a Otaola, 1996) bola najdena
v 21. cykle s centrom v roku 1983,5. V 22. cykle je maximalna amplituda variacii v roku 1991 ale pre periody 400 a 800dni.

Dalsia strana:PODAKOVANIE    Predchadzajuca strana:VLNKOVA TRANSFORMACIA
Prva strana:Variacie slnecnej aktivity a kozmickeho ziarenia (1969-1998)